Slovensko vo Washingtone dohodu o palivách nezískalo

Ministerka hospodárstva Denisa Saková odcestovala 8. októbra do Washingtonu, aby rokovala o dodávkach amerického plynu a o ochrane pred sankciami USA, kým bude Slovensko až do konca roka 2027 nakupovať ruskú ropu (STVR). Vo verejne dostupných správach o rokovaniach sa nespomína podpísaná zmluva o dodávkach ani písomná výnimka zo sankcií USA (Denník N). Je to podstatné aj preto, že na konci roka 2025 pochádzalo z ruskej ropy približne 90 % ropy spotrebovanej na Slovensku (Európska komisia).

Saková cestovala s predstaviteľmi SPP, hlavného dodávateľa plynu, a Slovnaftu, bratislavskej rafinérie, ktorú vlastní maďarská skupina MOL. Podľa jej slov americkí predstavitelia rozumeli slovenskému plánu v otázke ropy (STVR). Je to jej opis rozhovoru. Žiadny zverejnený dokument z neho nerobí zmluvu ani právne záväznú výnimku.

Chorvátska trasa zatiaľ obstála len počas niekoľkomesačnej krízy

Slovnaft potrebuje na bežnú prevádzku približne 5,5 až 6 miliónov ton ropy ročne (Reuters). Saková označila trasu Adria za jedinú realistickú alternatívu k ruskému ropovodu Družba (STVR). Tankery vykladajú ropu v chorvátskom termináli Omišalj. Odtiaľ ju ropovod JANAF prepravuje cez Chorvátsko a Maďarsko na Slovensko.

MOL si na rok 2026 zazmluvnila prepravu 2,05 milióna ton ropy cez JANAF na princípe „take-or-pay“: za kapacitu zaplatí, aj keby prepravila menej (chorvátska vláda). Rezervácia sa týka maďarskej aj slovenskej rafinérie MOL, takže nejde o ropu zabezpečenú výlučne pre Bratislavu.

Najlepší dôkaz o možnostiach trasy prinieslo tohtoročné prerušenie dodávok. Keď ropovod Družba nefungoval od konca januára do apríla 2026, Slovnaft najprv siahol na núdzové zásoby (Reuters). Potom obnovil výrobu takmer na plný výkon vďaka rope dodanej cez ropovod Adria. Manažéri však upozornili na ťažkosti pri spracovaní iných zmesí ropy, ktoré majú odlišné chemické vlastnosti a vyžadujú iný postup.

Prerušenie dodávok ukázalo, že trasa dokáže Slovnaft podržať počas krízy. Desaťmesačný test celého reťazca, od vykládky tankerov po rafinériu, sa začal 11. marca a výsledky majú byť známe začiatkom roka 2027 (MOL). Test má zodpovedať užšiu otázku: dokáže ropovod dodávať stabilne, v plnom objeme a každý rok? Partneri sa vopred rozchádzajú v odhadoch. JANAF uvádza technickú kapacitu približne 11,8 milióna ton ročne, zatiaľ čo MOL poukazuje na to, že dodávky cez Adriu dosahovali v rokoch 2022 až 2025 v priemere približne 1,3 milióna ton (BIRN).

Podobný problém s prístupom k dodávkam sa týka plynu. Saková chce od septembra 2027 nakupovať približne 1 miliardu kubických metrov ročne na základe zmluvy na päť až sedem rokov. Plyn by mohol pochádzať zo Spojených štátov, Alžírska alebo Azerbajdžanu (SITA). Tento termín zodpovedá právu EÚ, podľa ktorého sa 30. septembra 2027 končí dlhodobý dovoz ruského plynu potrubím (nariadenie 2026/261). LNG, teda plyn ochladený do kvapalného stavu na prepravu loďou, si vyžaduje viac než samotného predajcu. Treba rezervovať miesto v pobrežnom termináli, kde sa opäť premení na plyn, aj kapacitu plynovodov až na Slovensko, ktoré nemá prístup k moru. Poľský terminál Świnoujście bol v roku 2025 využitý na viac než 99 % (ORLEN); verejné zdroje neukazujú, že by si v ňom SPP rezervovalo miesto.

Dve odlišné nákladové položky a kto ich zaplatí

Zákon, ktorý Donald Trump podpísal 18. septembra, sa týka krajiny iba vtedy, ak po 18. októbri nakupuje ruskú ropu alebo plyn a zároveň patrí medzi päť najväčších odberateľov (Public Law 119-111). Musia platiť obe podmienky. Krajine, ktorá ich spĺňa, zákon umožňuje uvaliť clá až do výšky 100 % na jej tovar. Prezident môže od ciel upustiť iba vtedy, ak to písomne potvrdí Kongresu (Public Law 119-111).

Zatiaľ nebolo zverejnené, že by USA Slovensko takto označili, ani že by mu udelili výnimku. Dostupné záznamy neukazujú ani to, či Slovensko patrí medzi päť najväčších odberateľov. Licencia amerického ministerstva financií z 9. októbra sa týkala ruskej nafty a Slovensko v nej nebolo uvedené (OFAC). Prípadné clá by zasiahli slovenských vývozcov predávajúcich na americkom trhu.

Nahradenie ruskej ropy je samostatný náklad, ktorý by znášala rafinéria. V Maďarsku stála ruská ropa v roku 2024 v priemere 471 € za tonu, kým iná ropa 564 € (Euronews). Rozdiel vysvetľuje, prečo rafinérie uprednostňujú ruské dodávky, neukazuje však, koľko by Slovnaft stál prechod na inú ropu. Nové príjmy by získali JANAF a predajcovia LNG. Koľko z nákladov by pocítili slovenskí vodiči, závisí od daní a rafinérskej marže, teda rozdielu medzi tržbami z predaja palív a nákladmi na ropu a prevádzku. Zverejnené údaje túto sumu nevyčísľujú.

Z verejne dostupných informácií vyplýva, že cesta do Washingtonu nepriniesla zmluvu na dodávky paliva ani výnimku zo sankcií. Zostalo len Sakovej vyjadrenie, že americkí predstavitelia jej plánom rozumeli. Chorvátska trasa udržala Slovnaft v prevádzke počas niekoľkomesačnej krízy. Kým sa začiatkom roka 2027 nezverejnia výsledky testu (MOL), nikto nepreukázal, že dokáže nahradiť ruskú ropu v objeme, ktorý rafinéria potrebuje.