Janša sľubuje ambasádu v Jeruzaleme

Janez Janša sľúbil, že pozastaví slovinské uznanie Palestíny a presunie veľvyslanectvo krajiny z Tel Avivu do Jeruzalema. Ak by to uskutočnil, Slovinsko by sa stalo prvým členským štátom EÚ, ktorý prelomí desaťročia držanú diplomatickú pozíciu Únie k mestu. Sľub, ktorý priniesol rozhovor pre Israel Hayom a následne regionálne médiá (Net.hr, Index.hr), je zatiaľ politický záväzok, nie vládne rozhodnutie. Už samotný záväzok však ukazuje slabé miesto: zahraničnopolitická línia EÚ o Jeruzaleme drží len dovtedy, kým sa jej každé hlavné mesto rozhodne držať.

Čo vlastne hovorí línia EÚ

Rada EÚ, teda fórum, v ktorom vlády členských štátov koordinujú zahraničnú politiku, trvá na tom, že štatút Jeruzalema sa má vyriešiť rokovaním ako budúceho hlavného mesta Izraela aj palestínskeho štátu. Keď Washington v roku 2017 uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, Rada doplnila, že veľvyslanectvá členských štátov majú zostať v Tel Avive, kým nevznikne konečná dohoda.

Táto pozícia však nemá vynucovaciu silu. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, teda rámec EÚ pre spoločnú diplomaciu, funguje na jednomyseľnosti: ktorýkoľvek štát môže spoločný krok zablokovať. Národné vlády si zároveň ponechávajú plnú kontrolu nad tým, kde umiestnia svoje veľvyslanectvá (EUR-Lex). Slovinský presun ambasády by teda neprepísal politiku EÚ. Urobil by niečo politicky nepríjemnejšie: ukázal by, že je dobrovoľná.

Hranica, ktorú by Janša prekročil oproti Česku

Najpresnejšie porovnanie ponúka Česko, dlhodobo najproizraelskejší členský štát EÚ. Praha v roku 2018 otvorila v Jeruzaleme „Český dom“ ako kultúrnu a obchodnú platformu, no jej akreditované veľvyslanectvo zostalo v Tel Avive (české ministerstvo zahraničných vecí, oznámenie o Českom dome). Takéto riešenie signalizuje silnú blízkosť k Izraelu, ale formálny konsenzus EÚ necháva nedotknutý.

Janšov údajný plán túto obchádzku preskakuje. Plný presun veľvyslanectva by z pražskej opatrne ohraničenej symboliky urobil precedens. Ďalšie proizraelské vlády by pri sledovaní následkov mohli položiť jednoduchú otázku: ak to urobila Ľubľana, prečo nie my?

Kto by na prelomení línie stratil

Najväčšiu škodu by utrpeli členské štáty, ktoré sa snažia z uznávania Palestíny urobiť spoločný tlak EÚ. Najjasnejším príkladom je Írsko. Dublin postupuje na dvoch úrovniach: doma chce obmedziť obchod s izraelskými osadami, zatiaľ čo na úrovni EÚ tlačí na pravidlá pre celý jednotný trh. Podľa RTÉ Dublin tvrdí, že najmenej 17 členských štátov chce, aby Európska komisia predložila obchodné návrhy. Podobnou cestou ide Španielsko, ktoré spája diplomaciu v prospech dvojštátneho riešenia vnútri EÚ s budovaním koalícií mimo nej (španielske ministerstvo zahraničných vecí).

Obe stratégie potrebujú, aby línia EÚ pôsobila dôveryhodne. Slovinský presun veľvyslanectva by nebol len politickým nesúhlasom s Dublinom a Madridom. Oveľa ťažšie by sa po ňom obhajovalo tvrdenie, že Brusel dokáže udržať spoločnú páku.

Suverenistická trasa

Politické prostredie, do ktorého by Janša vstúpil, ukazuje Maďarsko. Budapešť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema nepresunula, no systematicky oslabuje spoločný jazyk EÚ o Izraeli. HVG informovalo, že Maďarsko ako jediné odmietlo podporiť spoločnú výzvu EÚ na utíšenie zbraní. Aj vyslanec EÚ v Izraeli priznal, že návrhy sa zasekávajú, pretože dvadsaťsedmička nie je jednotná (The Media Line). Euronews opísal izraelsko-palestínsky spis ako spor o samotný spôsob, akým EÚ robí zahraničnú politiku.

Janšov krok by tomuto táboru dal nový nástroj eskalácie: dôkaz, že národná vláda môže fyzicky prelomiť normu o veľvyslanectvách a pritom zostať v EÚ. Maďarsko blokuje spoločný jazyk. Slovinsko by vytvorilo fakt na mieste.

Chýbajúci dôkaz

Zatiaľ nebolo zverejnené nijaké vládne rozhodnutie, text koaličnej dohody, parlamentné hlasovanie ani nóta ministerstva zahraničných vecí. Informácie o sľuboch stoja na Janšovom deklarovanom zámere (Klix, Kurir), nie na vykonanom štátnom akte. Presun veľvyslanectva si vyžaduje peniaze, administratívu a diplomatické súhlasy, ktoré zatiaľ nepotvrdil žiadny zdroj.

O tom, či pôjde len o domácu vyjednávaciu kartu alebo skutočné narušenie línie EÚ, rozhodne rozdiel medzi sľubom a vykonaním. Otvorená otázka znie, či Janšov postoj zostane predvolebným pozicionovaním, alebo sa zmení na prvý presun veľvyslanectva členského štátu EÚ, na ktorý sa budú môcť odvolávať ďalší.