Španielsko chce AI gigafabriku

Európa vie písať pravidlá pre umelú inteligenciu. Ak však výpočtový výkon leží na inom kontinente, vypínač drží v rukách niekto iný. Španielsko teraz stavia na jednu z najkonkrétnejších európskych snáh túto závislosť zmeniť: nie ďalšou reguláciou, ale betónom, káblami a elektrinou.

Továreň na výpočty

Bežné dátové centrum si možno predstaviť ako nákupné centrum: vedľa seba tam bežia tisíce oddelených úloh, od firemných databáz po streamovanie videa. Gigafabrika umelej inteligencie funguje skôr ako automobilová výrobná linka. Desaťtisíce špecializovaných čipov sú prepojené tak, aby spolu pracovali na jednej obrovskej úlohe, napríklad na trénovaní systému, ktorý rozumie jazyku alebo rozpoznáva medicínske snímky. Úložiská, chladenie aj sieťová infraštruktúra musia byť navrhnuté tak, aby čipy nečakali nečinne na dáta (Hammerspace, Schneider Electric).

EÚ chce financovať až päť takýchto gigafabrík po Európe. Každá má mať približne 100 000 pokročilých čipov pre umelú inteligenciu (Data Center Dynamics). Výzva na predkladanie ponúk sa otvára tento mesiac a rozhodnutie sa očakáva do konca roka 2026 (elDiario.es). Španielsko súťaží s návrhom, ktorého hlavným miestom je Móra la Nova, malé mesto v provincii Tarragona. Druhá lokalita má byť pri Madride (Europa Press).

Prečo ju chce španielsky štát spoluvlastniť

Vlastnícka štruktúra ukazuje, o aký typ projektu ide. Štátny investičný nástroj by mal držať približne 48 %, Telefónica, stavebná skupina ACS a banka Santander po približne 16 % a firma Multiverse Computing, ktorá sa venuje kvantovým výpočtom, 4 % (La Vanguardia, 20minutos). Madrid chce, aby sa projekt správal ako strategická infraštruktúra, nie ako ďalší súkromný cloudový areál. Účasť stavebnej skupiny a banky zároveň pripomína, že nejde len o technologickú otázku, ale aj o financovanie a výstavbu.

Pri peniazoch treba rozlišovať medzi záväzkami a ambíciou. Doteraz identifikovateľné verejné prísľuby dosahujú približne 1 mld. EUR. Ide o kombináciu prostriedkov španielskeho štátu a príspevku do spoločného európskeho programu superpočítačov (esmartcity). Často citovaná suma 5 mld. EUR označuje celkovú očakávanú investíciu v prípade úspechu ponuky, nie peniaze, ktoré už ležia na stole (elDiario.es).

Skutočným úzkym hrdlom je elektrina

Gigafabrika umelej inteligencie je priemyselný závod, ktorý potrebuje pozemky, výkon v sieti a vodu. Pri rozsahu 100 000 čipov sa už samotná spotreba elektriny dostáva na úroveň menšieho mesta. Miestna rozvodňa v Móra la Nova dnes dodáva 50 MW a do roku 2030 sa má rozšíriť smerom k 125 MW (20minutos).

Írsko ukazuje, čo sa stane, keď plánovanie siete zaostane. Dátové centrá tam narástli na taký veľký podiel národnej spotreby elektriny, že regulátori dnes posudzujú každé nové pripojenie podľa miestnej kapacity a zaťaženia systému (CRU). Španielsko potrebuje mať pripravené posilnenie prenosovej sústavy, kapacitu rozvodní aj dohody o obmedzení alebo presune spotreby v čase napätia v sieti ešte pred tým, ako dorazia čipy.

Kto sa k nej reálne dostane

Najjasnejšia odpoveď na otázku, prečo sa do toho púšťať, prichádza z paralelnej portugalskej ponuky. Kapacita gigafabriky by mala byť otvorená malým firmám, startupom, výskumníkom a verejným službám (Government of Portugal). Nemocnica, ktorá dolaďuje medicínsky model umelej inteligencie, alebo univerzita trénujúca jazykový systém by tak mohli používať európsky výpočtový výkon bez toho, aby citlivé dáta pacientov posielali cez mimoeurópsky cloud.

Francúzsko ukazuje potenciál aj hranicu tejto stratégie. Na summite Choose France získalo prísľuby zahraničných investícií súvisiacich s umelou inteligenciou za 93 mld. EUR, čiastočne vďaka ponuke elektriny z jadra (Le Monde). Nové dátové centrum Mistral AI pri Paríži beží na 13 800 čipoch Nvidia, teda na čipoch navrhnutých v USA (Le Nouvel Economiste). Európa môže kontrolovať, kde umelá inteligencia beží, kto sa k výpočtom dostane a aké pravidlá platia pre dáta. Úplná nezávislosť od amerických čipov je však ešte ďaleko (EU AI Policy Monitor).

Španielsko zatiaľ nič nevyhralo. Ak bude vybrané, prevádzka by sa mohla začať približne koncom roka 2028 (La Vanguardia). Veľká časť európskych peňazí na umelú inteligenciu stále existuje ako programy a finančné nástroje, nie ako stroje, na ktorých si výskumníci vedia rezervovať čas (Thorsten Meyer AI). Rozhodujúce bude, či sa v Móra la Nova podarí včas postaviť rozvodňu, pripojenie do siete a chladiace systémy. Suverenita v umelej inteligencii napokon menej závisí od toho, kto píše pravidlá, a viac od toho, kto dokáže naliať betón.