Útoky pri St. Petersburgu uzavreli Fínom vzduch

Nad Fínskym zálivom vzlietli 4. júla fínske stíhačky. Úrady na niekoľko hodín uzavreli časť vzdušného priestoru a zastavili námornú dopravu (Yle, MTV Uutiset). Nešlo o útok na Fínsko. Ukrajinské drony zasiahli ruskú ropnú infraštruktúru na druhej strane zálivu, pri Petrohrade, a Helsinki nemohli vylúčiť, že trosky alebo zablúdená munícia preletia na fínske územie.

Útok zasiahol petrohradský ropný terminál, jeden z najväčších ruských uzlov na vývoz palív cez Baltské more. Podľa dostupných údajov má ročnú priepustnosť približne 12,5 milióna ton (Kyiv Independent, MTV Uutiset). Prezident Volodymyr Zelenskyj operáciu označil za ukrajinské „sankcie dlhého dosahu“ a tvrdil, že cieľom bol aj Kronštadt, základňa ruskej Baltskej flotily (Al Jazeera, NV). Ruské úrady útok na ropný terminál priznali, škody v Kronštadte však nepotvrdili.

Helsinki rozhodujú samy a v reálnom čase

Fínska reakcia bola rýchla a jednostranná. Obranné sily obmedzili leteckú aj námornú dopravu vo východnej časti Fínskeho zálivu, pretože nebolo možné potvrdiť, že drony zostanú na ruskej strane (Yle). Minister obrany Antti Häkkänen uviedol, že armáda aj pohraničná stráž posilnili monitorovanie a pripravenosť na zachytenie hrozieb (MTV Uutiset). Doprava sa obnovila približne po štyroch hodinách (Yle).

Zablúdená munícia je len časť problému. Fínsky expert na obranné technológie pre Ruotuväki povedal, že silné ruské rušenie GPS/GNSS, ktorým Moskva chráni vlastné základne, môže odkláňať drony z kurzu smerom k Fínsku (Ruotuväki). Cezhraničné riziko tak môže vytvárať aj samotná ruská protivzdušná a protidronová obrana, hoci Ukrajina cieli na ruské objekty.

Pri každom ukrajinskom útoku v blízkosti Fínskeho zálivu stojí Helsinki pred tou istou voľbou: uzavrieť vzdušný priestor, alebo prijať riziko. Neexistuje na to osobitný protokol NATO. Nespúšťa sa ani mechanizmus Európskej únie. Operačné náklady vojny, ktorú Fínsko nevedie, tak v tej chvíli nesie národná vláda sama.

Ten istý útok, rôzne čítanie

To, ako štáty vnímajú tieto útoky, určuje geografia. Poľský premiér Donald Tusk verejne komentoval varovania pred možnými ruskými provokáciami voči Poľsku alebo pobaltským štátom (Rzeczpospolita). Poľské obranné médiá útoky spojili s Putinovým priznaním, že Rusko má doma problémy s nedostatkom palív (Defence24). Vo Varšave sa preto hospodárske poškodzovanie Ruska a riziko odvety čítajú v jednom rámci.

Nemecké médiá udalosť opisovali skôr ako dôkaz tlaku na ruskú ekonomiku než ako akútnu bezpečnostnú hrozbu (Zeit). Podľa údajov Reuters, ktoré citovala n-tv, ukrajinské útoky v júni znížili ruský vývoz dieselu a plynového oleja o 39 percent. Čím bližšie leží krajina k východnému krídlu NATO, tým viac sa útok na ruskú ropu mení na otázku ochrany hraníc. Ďalej na západ sa ten istý útok ľahšie zaradí medzi nástroje ekonomického tlaku.

Kto rozhodne o kontrole, uzavretí alebo eskalácii?

Baltské more funguje v právnom rámci Európskej únie, hliadkujú v ňom národné námorníctva a obrana je ukotvená v NATO. Brusel píše sankcie (European Commission). Sledovať podozrivú loď je však niečo iné ako ju zastaviť a vstúpiť na palubu. Také rozhodnutie je politické a zostáva v rukách jednotlivých vlád. Keď Švédsko sprísnilo kontroly tankerov tieňovej flotily, výskum Greenpeace naznačil, že tieto plavidlá sa presunuli na dlhšie trasy cez nemecké vody (FinanzNachrichten). Tlak v jednej krajine tak presúva riziko k ďalšej.

Ukrajinské útoky poškodzujú ruskú kapacitu vyvážať palivá. Pre Európu z toho vyplýva reťaz rýchlych operačných rozhodnutí, ktoré baltské štáty robia každé samostatne: kedy uzavrieť vzdušný priestor, či zastaviť loď, ako riešiť dôsledky dronového útoku za hranicou. Fínsko 4. júla improvizovalo. Pravdepodobne bude musieť improvizovať znova. Útoky otvorili otázku, či NATO alebo Európska únia vytvoria spoločný postup pre takéto sivé zóny, alebo či bude každý štát niesť riziko sám. Zatiaľ na ňu žiadna inštitúcia neodpovedala.