Stellantis škrtá európsku výrobu o 800,000 áut

Stellantis, štvrtá najväčšia automobilka sveta a vlastník značiek Fiat, Peugeot, Opel či Jeep, tento týždeň predstavil päťročný investičný plán za 60 mld. eur. Približne 41 mld. dolárov, teda asi 60 % investícií do značiek, má smerovať do Severnej Ameriky. V Európe sa výrobná kapacita zníži o viac než 800 000 áut ročne. Časť fabrík, ktoré zostanú otvorené, sa má prerobiť na montážne linky pre autá vyvinuté v Číne.

Zisková medzera, ktorá tlačí firmu preč

Stellantis si v Severnej Amerike stanovuje cieľovú maržu 8 až 10 %, v Európe len 3 až 5 %. Náklady na energie sú v USA približne polovičné oproti Európe. Americké clá vo výške 25 % na dovážané autá zároveň robia z lokálnej výroby praktickú nevyhnutnosť. Tento tlak prežil aj zrušenie spotrebiteľského daňového bonusu 7 500 dolárov na elektromobily vlani v septembri. Stellantis teda neťahajú najmä dotácie, ale nákladový rozdiel, ktorý samotné dotácie nedokážu vyrovnať.

V Európe sa firma zmenšuje. Do roku 2030 chce zvýšiť využitie fabrík, teda podiel reálne používanej kapacity, zo 60 % na 80 %. V praxi to znamená menej liniek, menej zmien a menej pracovníkov, aj keby sa formálne nezavrela ani jedna továreň. Šéf koncernu Antonio Filosa sľúbil, že závody sa zatvárať nebudú, no tento záväzok platí iba pre rok 2026.

Čínski partneri prichádzajú, európske inžinierstvo ustupuje

O podstate zmeny veľa hovorí to, čo má zaplniť uvoľnené výrobné kapacity. V Madride prešlo vlastníctvo fabriky na Leapmotor, čínskeho partnera Stellantisu v elektromobiloch. V Zaragoze bude Leapmotor od roku 2028 vyrábať elektrické SUV predávané pod značkou Opel. V Rennes má spoločný podnik s Dongfengom montovať prémiové elektromobily Voyah popri Citroënoch. Európski pracovníci tak budú v starých európskych fabrikách vyrábať vozidlá navrhnuté v Číne.

Opel, najzavedenejšia nemecká značka v masovom segmente, bol odsunutý do kategórie „regionálnych“ značiek. Tie majú dostať len 30 % investícií do značiek; štyri „globálne“ značky, teda Jeep, Ram, Peugeot a Fiat, si rozdelia 70 %. Plán zároveň mlčí o batériách. Konzorcium ACC vo februári odložilo plánované gigafabriky v Nemecku a Taliansku. Ak chce Stellantis do roku 2030 uviesť 29 batériových elektromobilov, pri najhodnotnejšej súčiastke každého z nich bude závisieť od ázijských dodávateľov.

Kto za to zaplatí

Najtvrdšie dôsledky nesie Taliansko. Tamojšie závody Stellantisu pracovali len na 23 % kapacity; továreň v Cassine bola v prvom štvrťroku v prevádzke iba 19 dní. Odborový zväz kovopriemyslu Fiom uvádza, že od roku 2020 zaniklo 12 265 pracovných miest. Taliansko zároveň zostáva jedinou veľkou krajinou EÚ bez jedinej batériovej fabriky.

Francúzsko má iný problém. Závod Poissy pri Paríži po roku 2028 prestane montovať autá, čo znamená zánik približne 900 z 1 900 pracovných miest. V bežnej situácii by vláda mohla výrobu udržať dotáciami alebo daňovými stimulmi. Lenže ratingová agentúra S&P znížila hodnotenie francúzskeho štátneho dlhu na A+, čím štátu zdražila vlastné požičiavanie. Paríž má preto menej rozpočtového priestoru na priemyselný zápas tejto veľkosti.

Poľsko príde o 740 pracovných miest v Tychách a 500 v Gliwiciach, no v pláne sa ani nespomína. Nemecká vláda, odbory IG Metall aj automobilová loby VDA zatiaľ k degradácii Opelu mlčia. Španielsko a Portugalsko vychádzajú z plánu lepšie: závod Mangualde už montuje osem elektrických modelov podporených 119 mil. eur z európskeho fondu obnovy. Aj tento úspech má však hranicu. Znamená skôr pozíciu montážneho miesta než centra vývoja.

Nejde len o jednu firmu

Investori príbehu o obrate zatiaľ neveria. Akcie Stellantisu v deň oznámenia klesli približne o 5 %. Zo 107 plánovaných uvedení vozidiel na trh má byť 39 so spaľovacím motorom alebo miernym hybridom, čo naznačuje tichú stávku na to, že zákaz predaja nových benzínových a naftových áut v EÚ od roku 2035 sa nemusí naplniť v plnej sile.

Stellantis nekoná osamotene. Bosch, ZF a Continental, traja najväčší európski dodávatelia pre automobilový priemysel, za posledný rok oznámili rozsiahle prepúšťanie. Z európskeho trhu tak nemizne len výrobná mapa jednej firmy. Os labne priemyselná základňa, ktorá dávala prácu celej generácii európskych zamestnancov.