Stellantis v Európe škrtá 800,000 áut

Stellantis, štvrtá najväčšia automobilka na svete a materská skupina značiek Peugeot, Fiat, Jeep či Opel, predstavil 21. mája ozdravný plán za 60 mld. EUR. Väčšinu peňazí smeruje do Severnej Ameriky a časť európskej výrobnej kapacity prenecháva čínskym partnerom. Plán s názvom FaSTLAne 2030 zatiaľ najjasnejšie ukazuje, ako sa európsky automobilový priemysel prestavuje podľa amerických marží a čínskych platforiem.

Z 36 mld. EUR určených na značky a produkty má 60 % ísť do Severnej Ameriky (CNBC). Značky Jeep, Ram, Peugeot a Fiat pohltia 70 % investícií do značiek (Autoblog). Európske historické mená ako Alfa Romeo, Lancia, Opel či Citroën klesajú do „regionálneho“ postavenia: menej modelov, menej peňazí a bez globálnych ambícií (Stellantis Media).

Generálny riaditeľ Antonio Filosa to rámcuje ako prežitie. V druhom polroku 2025 vykázala skupina čistú stratu približne 20 mld. EUR (FleetPoint). Spôsobili ju najmä odpisy vo výške 22,2 mld. EUR, teda praktické priznanie, že zrušené elektrické platformy stratili hodnotu (SEC filing). Do roku 2030 má plán priniesť tržby 190 mld. EUR a prevádzkovú maržu 7 %, teda podiel tržieb, ktorý zostane ako zisk po pokrytí výrobných nákladov (StockTitan).

Prečo peniaze mieria na západ

Ťah smerom k Amerike má štrukturálne dôvody. Skladajú sa tri tlaky naraz.

Priemyselná elektrina v EÚ stojí viac než dvojnásobok americkej ceny. Aj francúzska veľkoobchodná elektrina, najlacnejšia medzi veľkými ekonomikami EÚ, bola začiatkom roka 2025 približne o 52 % drahšia než v USA (IEA, IEA Mid-Year Update). Nemecko a Taliansko platia ešte viac.

Americké clá vo výške 25 % na dovážané autá zároveň robia z lokálnej výroby jedinú reálne použiteľnú cestu na americký trh. Stellantis znovu otvára závod v Belvidere v štáte Illinois pre Jeep a rozširuje výrobu nákladných áut v Tolede v Ohiu. Do roku 2030 chce dosiahnuť 80 % využitie americkej kapacity (CNBC). Severoamerické aktivity historicky prinášali prevádzkové marže 8 až 10 %, v Európe to bolo 3 až 5 %. Investície sa presúvajú za týmto rozdielom.

Európa sa mení na čínske montážne centrum

V Európe plán škrtá 800 000 áut ročnej kapacity, no zároveň sľubuje, že závody sa nebudú zatvárať. Namiesto zatvárania nevyužitých fabrík ich Stellantis odovzdáva čínskym výrobcom.

Vo Francúzsku sa závod v Rennes otvára spoločnému podniku s Dongfengom, čínskou automobilkou podporovanou štátom. Fabrika v Poissy pri Paríži príde do roku 2028 o montážnu linku; v ohrození je 500 až 600 priamych pracovných miest (Le Monde) a podľa odborového zväzu CGT ďalších odhadovaných 6 000 až 8 000 miest v širšom dodávateľskom reťazci (BASTA! Media). V Španielsku sa madridský závod priamo presúva k Leapmotoru, čínskemu výrobcovi elektromobilov (Cinco Días). Talianske fabriky bežali v roku 2025 len na 23 % kapacity (Il Fatto Quotidiano) a vláda Giorgie Meloniovej aktívne pozýva čínskych výrobcov, aby túto medzeru zaplnili.

Nemecký Opel ukazuje, kam tento posun vedie za hranicou samotnej montáže. Stellantis znižuje počet ľudí v inžinierskom centre v Rüsselsheime z 1 650 na 1 000 inžinierov, teda o 40 % (Handelsblatt). Nové SUV značky Opel bude stáť na platforme Leapmotoru. Spolu s objemom výroby tak Stellantis vyváža aj časť vlastnej technickej kapacity.

Širší ústup dodávateľov

Stellantis je najotvorenejší príklad, no rovnaký vzorec vidno aj inde. Nemeckí dodávatelia rušia pracovné miesta v priemyselnom meradle: Bosch plánuje do roku 2030 13 000 škrtov, ZF po strate 2,1 mld. EUR v roku 2025 zruší do roku 2028 14 000 miest a Continental škrtá viac než 10 000 pozícií (ad-hoc-news.de). Prieskum IG Metall ukázal, že 72 % nemeckých autododávateľov plánuje odložiť domáce investície (Verbandsbüro).

Odpoveď EÚ stojí najmä na grantoch a úveroch v programoch, ako je Net-Zero Industry Act. Tie sa však hýbu pomalšie než priame daňové úľavy, ktoré podporili americký priemyselný ťah (Cleantech Group). Pôvodné americké spotrebiteľské úľavy na elektromobily vypršali v septembri 2025 (NPR), no colná bariéra a rozdiel v cenách energie zostávajú.

Samotné Španielsko očakáva, že do roku 2030 bude ročne vyrábať približne 450 000 áut čínskych značiek (El País). Tieto autá ponesú označenie „Made in EU“, vyhnú sa clám EÚ na čínsky dovoz a zamestnajú európskych pracovníkov na čínskych platformách, s čínskym vývojom a čínskou nákladovou štruktúrou. Európa dodáva prácu a colný štít. Technológia a marže zostávajú inde.