Sulyok podpísal koniec svojho úradu

Tamás Sulyok podpísal ústavnú novelu, ktorá ukončuje jeho vlastný mandát. Maďarský parlament ju schválil pomerom 139 hlasov proti 6 a prezident pripojil podpis pod dokument, podľa ktorého odíde z úradu deň po nadobudnutí účinnosti novely (Telex, Euractiv). Právne bol postup čistý. Politicky je mimoriadny. Európa teraz musí posúdiť, či premiér Péter Magyar obnovuje brzdy a protiváhy, alebo iba normalizuje inú podobu vlády ústavnej väčšiny.

Nástroj a jeho autor

Maďarského prezidenta nevolia občania, ale parlament. Reálna sila hlavy štátu preto závisí od parlamentnej matematiky. Keďže Magyarova strana TISZA má ústavnú väčšinu, výsledok nebol otvorený. Podstatná otázka je precedens, ktorý tým vzniká.

Novela neodstraňuje len jedného človeka. Zároveň posiela do dôchodku sudcov Ústavného súdu starších ako 70 rokov, čím uvoľňuje miesta obsadené počas Orbánovej éry (G4Media). Pred hlasovaním dal Magyar Sulyokovi ultimátum: buď novelu podpíše, alebo bude čeliť formálnemu konaniu o odvolaní (TVN24).

Sulyok označil novelu za „bezprecedentnú a hanebnú“, napokon ju však podpísal. Vysvetlil to tým, že pri ústavnom akte prijatom riadnym legislatívnym postupom nemal právny základ na odmietnutie podpisu (Denník N). Mohol sa obrátiť na Ústavný súd, no iba pre procesné preskúmanie. Vecné preskúmavanie ústavných zmien zrušila ešte v roku 2013 Orbánova vláda (Telex).

V tom je jadro problému: Magyar rozoberá Orbánov inštitucionálny systém pomocou logiky ústavnej väčšiny, ktorú Orbán sám vybudoval. Metóda sa podobá na väčšinové ústavné inžinierstvo, ktoré má podľa Magyara z Maďarska zmiznúť.

Prečo to susedia čítajú inak

V Poľsku tento spor okamžite pochopili. Vláda Donalda Tuska po porážke PiS narazila na podobné inštitucionálne zámky z predchádzajúcej éry, no nemala ústavnú väčšinu, ktorou by ich vedela prelomiť. Magyar ju má a koná rýchlo. Rzeczpospolita to opísala ako situáciu, v ktorej si voliči nevybrali len zmenu vlády, ale „zmenu režimu“ (Rzeczpospolita). DW upozornila, že Maďarsko ukazuje výhodu rýchlosti, ale aj riziko, že rýchlosť začne nahrádzať pravidlá (DW).

Slovenské pokrytie pomenovalo dilemu najostrejšie. Denník N sa pýtal, či možno „obsadený“ štát opraviť mimoriadnymi ústavnými nástrojmi bez toho, aby nová moc zopakovala väčšinovú logiku tej starej (Denník N). Ta3 priniesla kritiku, podľa ktorej ide o účelovú zmenu pravidiel namierenú proti konkrétnej osobe, teda o výhradu, ktorá sa kedysi používala aj proti Orbánovi (ta3).

Nemecky hovoriace médiá venovali Sulyokovi osobne menšiu pozornosť. Pre Berlín je podstatnejšie, či Magyarova vláda zmení správanie Maďarska v Rade EÚ, kde členské štáty prijímajú spoločné rozhodnutia a pri zahraničnej politike sa často vyžaduje jednomyseľnosť. Budapešť roky blokovala sankcie a pomoc súvisiacu s Ukrajinou. To, či s tým prestane, je pre EÚ dôležitejšie než otázka, kto sedí v prezidentskom paláci (SRF).

Čo tým Maďarsko nezískava

Sulyokov odchod Maďarsku automaticky neuvoľní zmrazené európske peniaze. Rada EÚ v roku 2022 v rámci mechanizmu podmienenosti pozastavila 55 % záväzkov z troch kohéznych programov pre porušenia zásad právneho štátu, ktoré ohrozovali rozpočet EÚ (Council of the EU). Európska komisia sleduje inštitucionálne brzdy a protiváhy ako jednu zo základných kategórií právneho štátu (European Commission), takže novela bude pre bruselské hodnotenie relevantná. Relevantnosť však nie je spúšťačom vyplatenia peňazí. Podmienkami zostávajú overiteľné reformy v boji proti korupcii, transparentnosti verejného obstarávania a nezávislosti súdnictva.

Novela mení politickú atmosféru v Maďarsku, nie maďarský spis o plnení podmienok voči EÚ. Európska komisia nemôže odmeniť protiOrbánovský zámer; musí posúdiť, či dnes existujú inštitucionálne záruky, ktoré predtým neexistovali. Magyar ukázal, že vie rozobrať starý systém. Zatiaľ neukázal, že buduje nový systém, ktorý bude obmedzovať aj jeho vlastnú moc.