Švédsko si prenajíma estónske väznice

Od budúceho mesiaca začne Švédsko presúvať odsúdených väzňov do väznice v estónskom Tartu. Dôvod je jednoduchý: švédsky väzenský systém nemá dosť miest, kým Estónsko má nevyužitú kapacitu, ktorú vie predať. V európskej justícii tak vzniká nový typ služby — štát si neprenajíma len budovu, ale časť trestnej infraštruktúry iného štátu. Dohoda je ratifikovaná, má cenu a môže sa začať uplatňovať. Zároveň však rozdeľuje zodpovednosť za výkon trestu cez hranicu a ani jedna vláda zatiaľ verejnosti neukázala, ako bude táto delená zodpovednosť fungovať.

Dohoda

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer v parlamente uviedol, že Švédsko si v Tartu zabezpečilo až 600 väzenských miest (Riksdag). Potrebnú legislatívu schválili parlamenty oboch krajín. Estónsky prezident Alar Karis podpísal ratifikačný zákon 24. júna (Estonian Presidency). Nový švédsky zákon, ktorý umožňuje dočasný výkon trestu v zahraničí, nadobudol účinnosť 3. júla (Children of Prisoners Europe). Presuny väzňov sa teda môžu začať.

Známa je aj cena. Švédsko zaplatí Estónsku 30,6 mil. EUR ročne za kapacitu do 300 väzňov a ďalších 8 500 EUR mesačne za každého ďalšieho väzňa (ERR). V prvom roku zaplatí 23 mil. EUR, hoci sa zariadenie bude napĺňať postupne (eznews). Päťročná zmluva sa týka dospelých mužov odsúdených za násilnú alebo drogovú trestnú činnosť.

Logika dohody je obojstranná. Švédsko kupuje okamžitú kapacitu rýchlejšie, než by dokázalo postaviť nové väznice doma. Estónsko speňažuje nevyužité zariadenie a udržiava verejné pracovné miesta v regionálnom meste. Každá strana získava niečo, čo by si sama vedela zabezpečiť len ťažko alebo pomaly.

Vyskúšaný model, nie bez rizika

Prenájom väzenských miest cez hranicu nie je v Európe úplnou novinkou. Nórsko si z rovnakého dôvodu prenajalo 242 miest v holandskej väznici Norgerhaven (Norwegian government, Dutch government). Európsky výbor na zabránenie mučenia, známy ako CPT, ktorý kontroluje podmienky zadržiavania v členských štátoch Rady Európy, vyhodnotil podmienky v Norgerhavene ako v zásade funkčné (CPT). Podobnú dohodu uzavrelo aj Dánsko s Kosovom pre najviac 300 väzňov, no zatiaľ ju nezaviedlo do praxe. Jedným z dôvodov sú prísnejšie právne prekážky pri presune väzňov mimo EÚ, najmä pri vymáhaní práv.

Švédsko-estónska dohoda stojí na spoločných pravidlách EÚ v oblasti práv a na justičnej spolupráci medzi členskými štátmi. Vzdialenosť medzi Švédskom a Tartu však výrazne sťažuje kontakt s rodinou. Pri skoršom holandskom modeli delilo krajinu, ktorá trest uložila, a hostiteľskú väznicu niekoľko hodín cesty autom.

Kto bude riešiť sťažnosti?

Estónski predstavitelia očakávajú, že osobné rodinné návštevy budú zriedkavé. Väzni sa majú spoliehať najmä na telefonáty a videohovory (Rus ERR). Organizácia Children of Prisoners Europe spolu so švédskymi organizáciami BUFFF a Räddningsmissionen/Solrosen upozornila, že medzinárodné cestovanie zaťažuje rodiny, ktoré už často žijú pod finančným tlakom, a že obrazovka nenahradí priamy kontakt dieťaťa s rodičom (Children of Prisoners Europe). Švédske právo vyžaduje, aby sa pri rozhodnutí o presune zohľadňovali rodinné väzby aj právo na súkromný a rodinný život podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR). Ako sa toto posudzovanie bude robiť v praxi, zverejnené nebolo.

Ešte ťažšia otázka sa týka sťažností po presune väzňa do Tartu. Každodenný výkon väzby sa bude riadiť estónskym väzenským právom, no štátom, ktorý trest uložil, zostáva Švédsko. Ak väzeň namietne zlé zaobchádzanie alebo odmietnutie zdravotnej starostlivosti, z dostupných materiálov nie je jasné, ktorý orgán sťažnosť prijme, v akom jazyku a podľa systému nápravy ktorého štátu. CPT môže väznicu kontrolovať, no spoločný harmonogram inšpekcií ani povinnosť zverejňovať správy oznámené neboli. Estónsko prevádzkuje zariadenie. Švédsko nesie trest. Verejné dokumenty nevysvetľujú, kto vyšetrí prípad, ktorý uviazne medzi oboma systémami.

V samotnom Tartu sa proti dohode konali protesty. Niektorí účastníci pritom použili otvorene hanlivý jazyk voči prichádzajúcim väzňom (ERR). Hostiteľské mesto tak preberá bezpečnostné náklady, politickú nevôľu aj miestnu stigmu. Švédsko získava úľavu pre preplnený systém.

Nórsko-holandský príklad ukazuje, že podobný model sa dá zvládnuť. Zároveň sa skončil, keď tlak na kapacity poľavil, a žiadna krajina z neho neurobila trvalé riešenie. Švédsko-estónska dohoda je pripravená presúvať väzňov už v auguste. Ak neexistujú nezverejnené protokoly, presunie ich skôr, než verejnosť uvidí, ako sa spolu s nimi presúva aj zodpovednosť.