Švédsko sprístupňuje územie logistike NATO

Švédsko sa začalo pozerať na svoje prístavy, letiská, ostrovy a pobrežné vody ako na infraštruktúru, ktorú má v kríze používať celá Aliancia. Jeho poloha prepája seversko-baltský obranný priestor spôsobom, ktorý pred vstupom Švédska a Fínska do NATO neexistoval. V praxi však nepôjde iba o politický záväzok. Rozhodnú zásoby munície, prístup k palivu, právne povolenia hostiteľskej krajiny a schopnosť presúvať jednotky cez mierovú byrokraciu skôr, než kríza prerastie do otvoreného konfliktu.

Mapa sa zmenila skôr než politika

Vstup Švédska a Fínska zmenil Baltské more z priestoru medzi neutrálnymi štátmi a členmi NATO na more, ktoré je z veľkej časti obklopené spojencami. Tým sa mení aj problém posíl pre Pobaltie. Poľsko už nie je jedinou realistickou trasou, ktorou by sa v kríze dali dostať vojaci a technika do Estónska, Lotyšska a Litvy. Švédske územie vrátane Gotlandu, ostrova uprostred Baltu dôležitého pre kontrolu námorných trás a vzdušného priestoru, je dnes súčasťou spoločného obranného plánovania NATO.

Estónska zahraničná rozviedka to pomenúva priamo: Švédsko je tylovým priestorom aj operačným územím, a preto sa samo môže dostať pod tlak (Välisluureamet 2025). Poľskí analytici z PISM prichádzajú z južného konca Baltu k podobnému záveru. Hodnota Gotlandu spočíva v tom, ako ovplyvňuje kontrolu námorných trás, dôveryhodnosť posíl a schopnosť Ruska blokovať alebo komplikovať pohyb NATO v regióne (PISM).

Základná stratégia je zrozumiteľná. Švédsko a Fínsko rozširujú priestor, v ktorom by sa konflikt odohrával, takže ruské sily v okolí Kaliningradu už neohrozujú iba úzky koridor. Také rozšírenie však pomôže len vtedy, ak sa cezeň vedia reálne presúvať vojaci, zásoby a protivzdušná obrana (OSW).

Pred tankmi prichádzajú káble a sabotáže

Švédska agentúra pre civilnú pripravenosť MSB obnovila model celkovej obrany, ktorý pripravuje občanov na krízu alebo vojnu ako úlohu celej spoločnosti. Hrozby, ktoré opisuje, sa začínajú hlboko pod hranicou konvenčnej vojny: sabotážou podmorských káblov, rušením GPS a kybernetickými útokmi, ktoré testujú rýchlosť reakcie ešte pred otvoreným vojenským stretom. Rovnaký vzorec ruskej aktivity vidí aj dánska vojenská rozviedka, podľa ktorej sa Moskva sústreďuje na narúšanie infraštruktúry a operácie pod prahom ozbrojeného konfliktu (FE-DDIS).

Európska únia neriadi bojové operácie. Formuje však systémy, ktoré majú udržať spoločnosť a infraštruktúru v chode pri slabších, no vyčerpávajúcich útokoch. Najväčšiu váhu majú dve smernice: NIS2, ktorá od kritických sektorov, napríklad energetiky a dopravy, vyžaduje minimálne kybernetické štandardy, a smernica CER, ktorá vlády núti určiť a chrániť kritickú infraštruktúru.

Práca EÚ na vojenskej mobilite rieši iný, fyzickejší problém. Európa stále nevie presúvať vojakov, muníciu a palivo cez hranice tak rýchlo, aby odstrašenie pôsobilo dôveryhodne. Prekážky sú často banálne: povolenia pre ťažké vozidlá, mosty, ktoré neunesú tanky, nekompatibilný rozchod koľají, hraničné formuláre spomaľujúce kolóny a chýbajúce sklady tam, kde by ich jednotky potrebovali (Európska komisia).

Kto koná ako prvý

Pri hybridnom incidente reagujú najprv švédske orgány. Polícia, spravodajské služby, pobrežná stráž a civilné agentúry majú udržať krajinu funkčnú aj pod tlakom (švédska vláda). Fínsko si vlastnú hranicu a územnú obranu zabezpečuje silami, ktoré sú už začlenené do regionálneho plánovania NATO.

Ak sa kríza vystupňuje, rozhodovanie sa presúva do Severoatlantickej rady, kde musia veľvyslanci alebo ministri všetkých členských štátov dosiahnuť konsenzus. Článok 5, teda garancia kolektívnej obrany, je najprv politickým rozhodnutím a až potom operačným plánom. Každý spojenec si stále určuje sám, akú pomoc poskytne (NATO). Práve v priestore medzi politickým sľubom a vykonateľnou operáciou sa láme dôveryhodnosť Aliancie.

Časť tohto problému rieši konkrétny švédsky právny krok. Vládny návrh Prop. 2025/26:254 uľahčuje spojeneckú vojenskú činnosť na švédskom území počas krízy a odpovedá na praktickú otázku, či môžu jednotky NATO vstúpiť do krajiny, operovať v nej a dostať zásoby vtedy, keď to bude potrebné (Regeringen). Bez takýchto dohôd hostiteľskej krajiny zostávajú aliančné záväzky politickými vyhláseniami bez logistiky.

Otvorené otázky

Tri veci zostávajú nevyriešené. Dá sa Gotland v kríze posilniť a zásobovať, alebo ostane najmä symbolickou poistkou? Dokážu sa spojenecké sily presúvať cez švédske a fínske územie s vopred zabezpečenou protivzdušnou obranou, palivom a muníciou, namiesto toho, aby sa všetko dohadovalo až počas krízy? A pri hybridných útokoch, keď sabotáž prichádza pred prípadným odvolaním sa na článok 5, kto povolí eskaláciu, ak problémom nie je prekročená hranica, ale prerušený kábel?

Seversko-baltská obranná mapa je prekreslená. Či bude fungovať, závisí od toho, či budú palivo, povolenia a zásoby pripravené pred prvým narušením, nie až po ňom.