Švédsko velí jednotke NATO vo Fínsku

Od 6. júna 2026 prevzalo Švédsko velenie nad deviatou bojovou skupinou predsunutých pozemných síl NATO vo Fínsku. Približne 600 švédskych vojakov tým prešlo pod priamu autoritu SACEUR, teda najvyššieho spojeneckého veliteľa NATO v Európe. Slávnosť v pluku Norrbotten v Bodene na severe Švédska bola prvým prípadom, keď severská krajina vedie predsunutú odstrašujúcu formáciu NATO (fínske ministerstvo obrany, švédske ozbrojené sily).

Toto nasadenie zapadá do širšej americkej kalkulácie. Najvyšší veliteľ NATO generál Alexus Grynkewich 19. mája v Bruseli povedal, že spojenci majú „určite“ rátať s ďalším znižovaním americkej prítomnosti v Európe. Označil to za „viacročný proces“: „Keď európsky pilier aliancie silnie, Spojeným štátom to umožňuje znižovať prítomnosť v Európe“ (NATO, Military Times). Každý európsky úspech v budovaní schopností tak zároveň uľahčuje americký odchod.

Od nárazníka k obrane územia

Predsunuté pozemné sily nahradili staršie bojové skupiny Enhanced Forward Presence, ktoré NATO vytvorilo v roku 2016 ako politicko-vojenský nárazník. Išlo o malé mnohonárodné jednotky v pobaltských štátoch: neboli dosť veľké na zastavenie ruského útoku, ale stačili na to, aby akýkoľvek útok zasiahol vojakov NATO a vynútil odpoveď celej aliancie.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa na madridskom summite táto logika zmenila. NATO začalo formácie rozširovať na úroveň brigád a posunulo doktrínu od „odstrašenia trestom“ k „odstrašeniu odopretím“. V praxi to znamená sily, ktoré majú územie skutočne udržať, nie iba absorbovať prvý úder (NATO, GSSC Lithuania).

Fínska FLF dopĺňa súvislý reťazec deviatich takýchto formácií od Arktídy po Čierne more. Jej štruktúra je však nezvyčajná. V ostatných bojových skupinách vedúca krajina, teda štát poskytujúci väčšinu vojakov a veliteľskej infraštruktúry, rozmiestňuje svoje jednotky na území hostiteľskej krajiny.

Švédsko si svoju bojovú skupinu ponecháva doma v Bodene. Vo fínskom Rovaniemi v Laponsku sídli iba mnohonárodný veliteľský štáb. Švédski vojaci majú povinnosť rýchleho presunu, no nie sú trvalo rozmiestnení vpred. Švédsky parlament schválil do konca roka 2026 pre Fínsko až 1 200 príslušníkov s ambíciou dostať sa na úroveň brigády, približne 5 000 vojakov, hoci termín zatiaľ neurčil (Riksdagen, YLE).

Medzera v podporných schopnostiach

Keď Spojené štáty znižujú stopu v Európe, odnášajú si aj schopnosti, ktoré sú pre európsku obranu kritické. Pentagon zrušil plánované rozmiestnenie rakiet dlhého doletu v Nemecku. Európa dnes nemá v službe porovnateľnú pozemnú konvenčnú údernú kapacitu (El País). Zrušená bola aj plánovaná rotácia 4 000 amerických vojakov do Poľska, čím sa narušil mechanizmus, ktorý zásobuje americkú prítomnosť v pobaltských štátoch (Euronews).

Znižovanie počtu vojakov sprevádza aj štrukturálny posun vo velení. Prvýkrát od vzniku NATO budú všetkým trom spojeneckým veliteľstvám Joint Force Command, teda operačným štábom riadiacim kampane, veliť európski dôstojníci. Spojené štáty si ponechávajú veliteľstvá pre jednotlivé zložky síl: vzdušné, pozemné a námorné (NATO).

Tento posun však zakrýva hlbšiu závislosť. Američania stále ovládajú podporné schopnosti, bez ktorých tieto veliteľstvá nefungujú: spravodajské kapacity, vesmírny prieskum, logistickú infraštruktúru aj jadrové odstrašenie.

Najostrejšie to v máji pomenovalo estónske Medzinárodné centrum pre obranu a bezpečnosť. Severské a pobaltské štáty by podľa neho mali ako najhorší scenár plánovať vykonanie regionálnych obranných plánov NATO bez podpory Spojených štátov (ICDS). Tá istá správa odporučila rokovať s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom o európskom jadrovom doplnku. Žiadna vláda sa tohto návrhu zatiaľ neujala.

Brigáda bez harmonogramu

Fínska FLF bola slávnostne spustená ešte pred júlovým summitom NATO v Ankare, kde bude hlavným bodom delenie bremena medzi spojencami. Švédsko chce do roku 2030 zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 % HDP (NATO).

K fínskej formácii sa chcú pridať aj ďalšie krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska, Dánska a Islandu. Zatiaľ však nepotvrdili konkrétne počty ani termíny. Medzi práporom so 600 vojakmi a brigádou s 5 000 príslušníkmi tak zostáva medzera bez harmonogramu.

V jadre doktríny SACEUR preto zostáva nevyriešený paradox. Európa buduje konvenčné kapacity práve preto, aby Spojené štáty mohli odchádzať, no zároveň sa opiera o americké podporné schopnosti, za ktoré ešte roky nebude mať európsku náhradu.