Tridsaťšesť krajín podpísalo zmluvu o stíhaní ruských lídrov za inváziu na Ukrajinu

V Kišiňove podpísalo 15. mája tridsaťšesť krajín a Európska únia štatút, ktorým vzniká Špeciálny tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine. Súd bude sídliť v Haagu a má sa zamerať na ruských predstaviteľov, ktorí nariadili inváziu, od Vladimira Putina po najvyšších generálov. Od Norimbergu a Tokia pôjde o prvý medzinárodný tribunál zriadený osobitne na stíhanie agresie. Medzi vytvorením súdu a tým, že sa niekto reálne postaví pred sudcov, však zostáva veľká vzdialenosť. Aj koalícia, ktorá za tribunálom stojí, je užšia, než by si jej tvorcovia želali.

Čo môže súd robiť a prečo bol potrebný

Tribunál vzniká preto, lebo existujúci systém má medzeru. Medzinárodný trestný súd, teda stály svetový súd pre vojnové zločiny, nemôže stíhať agresiu, ak obvinený štát nie je jeho členom. Rusko zakladajúcu zmluvu ICC podpísalo v roku 2000, no v roku 2016 od nej odstúpilo. Jedinou obchádzkou by bolo postúpenie veci Bezpečnostnou radou OSN, kde má Moskva právo veta.

Nový tribunál obchádza obe prekážky cez „rozšírenú čiastočnú dohodu“, mechanizmus Rady Európy, ktorý umožňuje ochotným štátom konať bez jednomyseľného súhlasu všetkých členov (Jurist). Štatút ruší imunitu hlavy štátu. Obžalovaní môžu byť Putin, jeho premiér aj minister zahraničných vecí, hoci konania proti tejto trojici sa automaticky pozastavia, kým zostanú vo funkcii. Na vojenských veliteľov, ako sú Valerij Gerasimov a Sergej Šojgu, sa takáto ochrana nevzťahuje a súdiť ich možno okamžite aj v neprítomnosti.

Zúčastnené štáty zvolia 15 sudcov a prokuratúru povedie jeden nezávislý prokurátor so sedemročným mandátom (Cambridge International Legal Materials). Ukrajina očakáva prvé rozsudky do roku 2028 (Ukrainska Pravda).

Problém s vymáhaním

Tribunál nebude mať vlastnú políciu. Každé zatknutie bude závisieť od toho, či sa niektorý členský štát rozhodne konať. Dejiny tu ponúkajú triezve varovanie. ICC vydal na Putina zatykač v roku 2023; keď Putin prišiel do Mongolska, tamojšie úrady ho nezadržali. Špeciálny tribunál pre Libanon v roku 2020 odsúdil v neprítomnosti členov Hizballáhu za vraždu bývalého premiéra Rafíka Harírího. Nikdy ich nezatkli. Juhoslovanský tribunál obžaloval Radovana Karadžića v roku 1995; Srbsko ho zatklo až o trinásť rokov neskôr, keď ambícia vstúpiť do EÚ urobila jeho krytie drahším než vydanie.

Moskva už naznačila, ako sa na nový súd pozerá. Ruská Štátna duma 13. mája hlasmi 384 za a 0 proti schválila splnomocnenie pre prezidenta nasadiť vojenskú silu v zahraničí na „ochranu ruských občanov“, ktorí čelia stíhaniu pred zahraničnými alebo medzinárodnými súdmi (TASS, DW). Zákon kodifikuje tú istú doktrínu, na ktorú sa Rusko odvolávalo pred vstupom do Gruzínska v roku 2008 a na Ukrajinu v roku 2014.

Koalícia s medzerami

Medzi 36 signatármi tribunálu výrazne prevažujú európske štáty (Council of Europe, DW). Mimo Európy sa pridali len Austrália a Kostarika. Žiadna africká, ázijská ani veľká latinskoamerická vláda štatút nepodporila. Táto absencia posilňuje kritiku, ktorá už koluje v neangažovaných metropolách: že ide o selektívnu západnú spravodlivosť, uplatňovanú na Rusko, no nie na intervencie NATO v Iraku či Líbyi.

V Európe odmietlo podpísať 12 členov Rady Európy. Štyri z nich sú štáty EÚ: Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Malta. Maďarsko a Slovensko opakovane blokovali sankčné balíky EÚ a ropovod Družba používali ako páku. Bulharská úradnícka vláda verejné zdôvodnenie neponúkla. GERB, hlavná opozičná strana, označila odmietnutie za „politickú chybu“, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v NATO a EÚ. Spomedzi štátov mimo EÚ je najvýraznejšia neprítomnosť Turecka: člen NATO odmietol podporiť zodpovednosť za agresiu proti partnerskému štátu.

Spojené štáty, ktoré nie sú členom Rady Európy, mlčia. Washington predtým uprednostňoval menej viditeľný hybridný tribunál a obáva sa, že normalizácia stíhania agresie by mohla v budúcnosti vystaviť právnym výzvam aj americké vojenské operácie. Neangažovanosť Trumpovej administratívy vyvoláva obavy z rozpočtových dier pri súde, ktorého odhadované ročné prevádzkové náklady sú 75 mil. EUR. Európska komisia prisľúbila 10 mil. EUR na úvodné zriadenie, dlhodobé financovanie však zostáva nevyriešené.

Otvorený spis

Hodnota tribunálu môže menej závisieť od rozsudkov než od načasovania. Medzinárodné súdy vytvárajú právny záznam. Ten začne mať praktickú silu vo chvíli, keď sa zmení domáca politika. Francúzsko sa v apríli pridalo k riadiacemu výboru a minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vyhlásil: „Il n'y a pas de paix sans la justice, ni de justice sans la vérité“ (Le Figaro). Holandsko potvrdilo Haag ako sídlo tribunálu, čím posilnilo postavenie mesta ako svetového centra medzinárodnej justície.

Či sa súd posunie od obžalôb k vymáhaniu, závisí od otázok, na ktoré žiadny štatút neodpovie: ako dlho zostane Putin pri moci, či jeho generáli budú niekedy cestovať mimo Ruska a či európska koalícia vydrží aj vtedy, keď politická cena vymáhania začne rásť.