Skip to main content
TECH_SCIENCE10 / 10 · príbeh dňa3 min · 630 slov · 15 zdrojov

Thwaites môže zvýšiť hladinu mora o 30 mm

✦
Napísané AIto brief AI · 14. októbra 2026, 02:50
Ako to vzniklo

Beneath Thwaites, seawater loosens the ice that still holds the seabed.

Kompozícia obrazu · tobrief
text · 3 min čítania

Mnohé počítačové modely Antarktídy nezahŕňajú jeden spôsob topenia: morská voda roztápa ľadovec zospodu aj tam, kde ľad ešte spočíva na morskom dne. V novej štúdii, ktorá tento proces do modelu doplnila, môže ľadovec Thwaites, prezývaný „ľadovec súdneho dňa“, do roku 2100 prispieť k zvýšeniu globálnej hladiny mora o približne 30 milimetrov. To je asi dvojnásobok priemeru 15,2 milimetra v starších modeloch (Nature Communications). Toto porovnanie si však vyžaduje opatrnosť. Staršie modely sa výrazne rozchádzali, takže nový výsledok porovnáva jeden starostlivo nastavený prípad so strednou hodnotou širokého rozpätia.

Odborne recenzovaná štúdia, ktorú pripravili Mattia Poinelli, Eric Rignot a ich kolegovia, vyšla 12. októbra (PubMed). Ide o projekciu z jedného modelu a jej najsilnejším podkladom je porovnanie jeho verzií s týmto skrytým topením a bez neho.

Kde ľad stráca oporu

Predstavte si ťažký vor, ktorý sa zosúva po rampe do jazera. Zadná časť ešte tlačí na rampu, predná už pláva. Glaciológovia rozhranie medzi ľadom spočívajúcim na dne a plávajúcim ľadom nazývajú líniou uzemnenia. Bežné modely ju považujú za ostrú hranicu a topenie morskou vodou počítajú najmä na plávajúcej strane.

Pri Thwaites táto hranica nie je taká jednoznačná. S prílivom a odlivom sa ľad ohýba a morská voda môže prenikať aj pod ľad, ktorý inak spočíva na morskom dne. Staršie radarové merania z družíc, ktoré uskutočnila Rignotova skupina, zachytili ohýbanie ľadu vplyvom prílivu v širokom páse a naznačili, že pod ľad preniká morská voda (PNAS). Na oboch štúdiách pracovali niektorí z rovnakých vedcov, takže toto pozorovanie tvorí základ nového modelu. Nie je však jeho nezávislým overením.

Topenie v tomto páse stenčuje ľad práve tam, kde sa opiera o morské dno. Keď opora slabne, ľadovec môže stratiť kontakt s vyvýšeninami na dne, ktoré ho brzdia, a ľad za nimi potom prúdi do mora rýchlejšie. Väčšina príspevku ľadovca k rastu hladiny mora pochádza z ľadu, ktorý pred vstupom do oceánu spočíval na morskom dne. Už plávajúci ľad je ako kocka v pohári: svojou hmotnosťou už vytlačil takmer rovnakú hmotnosť vody.

Ako model obstál pri skúške minulosťou

Pred projekciou do budúcnosti tím overil, či model dokáže napodobniť to, čo družice zaznamenali v rokoch 1996 až 2023. Každý výpočet porovnávali s pozorovanou rýchlosťou pohybu ľadu, jeho stenčovaním a polohou línie uzemnenia (Research Square). Trafiť všetky tri ukazovatele naraz je oveľa ťažšie než vystihnúť iba jeden. Rovnakej skúške čelí aj model počasia, keď má súčasne správne zachytiť včerajšiu teplotu, vietor aj dážď.

Verzie so širokým pásom topenia zodpovedali pozorovanému vývoju lepšie než verzie bez neho. Tím potom obe skupiny modelov nechal počítať budúcnosť s klímou nastavenou na priemer rokov 1996 až 2023. Bez tohto pásu má Thwaites do roku 2100 prispieť k rastu hladiny mora o 8,3 mm. Pri páse širokom niekoľko kilometrov je to 30,1 ± 5,7 mm; hodnota za znamienkom plus-mínus vyjadruje neistotu okolo stredného odhadu (Nature Communications). Zachovanie stabilnej klímy umožňuje oddeliť vplyv chýbajúceho procesu topenia od odhadov, ako rýchlo sa bude otepľovať oceán.

Čo to znamená pre európske pobrežie

Výsledok pre Thwaites vyjadruje podiel jedného ľadovca na globálnom priemere, nie rast hladiny pri konkrétnom pobreží. Miestna hladina závisí aj od toho, či pevnina stúpa alebo klesá, a od regionálnych podmienok v oceáne (NASA). V Európe sa riziko prejaví najmä pri búrkovom vzdutí hladiny a vysokom prílive. Európska environmentálna agentúra očakáva, že bez posilnenia ochrany pobrežia budú rastúce hladiny mora na veľkej časti kontinentálneho pobrežia častejšie viesť k extrémne vysokým stavom vody (EEA).

Najpresvedčivejšie zistenie štúdie prináša porovnanie jej vlastných výpočtov. V oboch prípadoch ide o ten istý ľadovec a klíma zostáva rovnako stabilná. Keď model počíta s tým, že oceán roztápa aj ľad, ktorý ešte spočíva na morskom dne, lepšie zodpovedá nedávnemu vývoju a predpovedá oveľa väčší príspevok k rastu hladiny mora. Pre mnohé modely ľadových štítov, ktoré tento pás vynechávajú, je to konkrétny dôvod zahrnúť ho.

Details about this article
Model:
claude-opus-5-5
Generated:
10/14/2026, 1:44:27 AM
Pipeline run:
eu_pipeline_20261014_005006
Watermark:
SynthID (Google's invisible watermark)
Human review:
None before publication
Learn more about our methodology →