Maďarsko ponúka reformy za peniaze EÚ

"title": "Maďarsko predložilo reformy, ktoré majú otvoriť cestu k 16,4 mld. EUR z EÚ", "dek": "Vláda premiéra Pétera Magyara poslala do parlamentu 110-stranový protikorupčný balík. Je to kľúčový krok k odblokovaniu zmrazených peňazí z fondu obnovy pred termínom 31. augusta. Návrh posilňuje Úrad pre integritu, no vynecháva dôležité reformy súdnictva a médií, ktoré od Budapešti žiada Brusel. Európska komisia tak znovu stojí pred otázkou, či uvoľní miliardy ešte predtým, ako sa ukáže reálna zmena, navyše v čase, keď samotný šéf kontrolného úradu čelí obvineniu zo sprenevery.", "story_glance_bullets": [ "Maďarsko predložilo 110-stranový zákon, ktorým chce splniť 27 míľnikov EÚ a odblokovať zmrazené peniaze z fondu obnovy", "Vláda musí všetky reformy prijať do 31. augusta, inak stratí prístup k 16,4 mld. EUR", "Balík dáva Úradu pre integritu väčšie právomoci pri verejnom obstarávaní, no neobsahuje záruky nezávislosti súdov a slobody médií", "Prokuratúra obvinila predsedu Úradu pre integritu zo sprenevery práve v deň, keď návrh prišiel do parlamentu", "Presmerovanie 3,5 mld. EUR cez maďarskú štátnu rozvojovú banku môže oslabiť priamu kontrolu Európskej komisie nad výdavkami" ] } }

Nová maďarská vláda poslala 9. júna do parlamentu 110-stranový protikorupčný balík (24.hu). Ide o prvý konkrétny výstup z podmienenej dohody z 29. mája, ktorú uzavreli premiér Péter Magyar a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Maďarsko má podľa nej splniť 27 reformných míľnikov, aby získalo prístup k 16,4 mld. EUR zmrazeným z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, teda európskeho investičného fondu po pandémii. Pevný termín je 31. august; po ňom nevyčerpané peniaze z fondu obnovy prepadnú. Komisia však už v minulosti uvoľňovala peniaze po prijatí zákonov bez toho, aby najprv overila, či zákony priniesli skutočnú zmenu.

Čo návrh rieši a čomu sa vyhýba

Balík sa sústreďuje na maďarský Úrad pre integritu, protikorupčný kontrolný orgán vytvorený na základe požiadaviek EÚ. Úradu dáva právomoc zasiahnuť proti prokurátorom, ktorí nekonajú v korupčných prípadoch, a pozastaviť podozrivé zmluvy vo verejnom obstarávaní (DW). Návrh zároveň začína rozplietať systém verejných nadácií z éry Viktora Orbána, cez ktoré sa univerzity a štátny majetok presúvali pod správu politicky dosadených rád.

V 110 stranách chýbajú reformy nezávislosti súdnictva, autonómie prokuratúry a ochrany slobody médií, ktoré patrili k pôvodným podmienkam EÚ. V deň, keď vláda balík predložila, prokuratúra obvinila predsedu Úradu pre integritu Ferenca Biróa zo sprenevery so škodou približne 350 000 EUR. Načasovanie oslabuje dôveryhodnosť inštitúcie, ktorú má nový zákon práve posilniť.

Komisia platí skôr, než skontroluje výsledok

V roku 2024 Európska komisia uvoľnila Poľsku zmrazené miliardy po voľbách, v ktorých zvíťazil Donald Tusk, ešte pred prijatím justičných reforiem. Prezident Nawrocki ich neskôr vetoval. V decembri 2023 Komisia odblokovala Orbánovmu Maďarsku 10,2 mld. EUR len niekoľko dní pred hlasovaním o prístupovom procese Ukrajiny, ktoré Budapešť hrozila zablokovať.

Generálna advokátka Ćapeta, teda hlavná právna poradkyňa Súdneho dvora EÚ, neskôr dospela k záveru, že Komisia tieto peniaze v roku 2023 uvoľniť nemala, pretože podmienky právneho štátu neboli skutočne splnené. V stanovisku k veci C-225/24, ktorou Európsky parlament žiada zrušenie rozhodnutia, navrhla záväzný štandard: Komisia musí pred vyplatením peňazí preukázať účinné vykonanie reforiem. Súdny dvor ešte nerozhodol. Ak sa prikloní k jej argumentácii, každé budúce uvoľnenie peňazí podmienených reformami bude musieť obstáť v teste reálneho dosahu. Rozsudok sa očakáva koncom roka 2026.

Nemecko ukazuje, ako je v tejto otázke rozdelená Rada, teda fórum vlád členských štátov. Kancelár Friedrich Merz verejne ocenil Magyarov „nový začiatok“. Berlín však zároveň patrí do skupiny šiestich štátov spolu so Švédskom, Rakúskom, Fínskom, Holandskom a Estónskom, ktoré presadzujú prísne vymáhanie podmienok. Nemecko tak stojí medzi fiškálne opatrnou alianciou a politickou úľavou z Orbánovho odchodu. Nemeckí právni komentátori varujú, že Komisia riskuje opakovanie poľského scenára.

Kde sa stráca dohľad

Približne 3,5 mld. EUR z fondu obnovy má prísť ako blokový kapitál do maďarskej štátnej rozvojovej banky MFB, ktorá ich následne požičia firmám a projektom bývania. Úradníci Komisie v máji varovali, že takáto trasa „výrazne zníži dohľad Komisie nad výdavkami“. Keď peniaze vstúpia do MFB, Brusel stratí možnosť overovať jednotlivé projekty a bude sa musieť spoliehať na maďarské audítorské štruktúry vybudované za Orbána.

Aby Tisza, Magyarova strana, stihla splniť všetky míľniky do termínu, navrhla zvýšiť limit na zrýchlené parlamentné konania zo šiestich na pätnásť za polrok. Tisza má približne 71 % kresiel v parlamente, a preto nepotrebuje podporu opozície. Ide o tie isté núdzové nástroje, ktoré Orbán používal na presadzovanie ústavných zmien.

Komisia nezverejnila, ktoré míľniky už považuje za splnené. Podľa FAZ nevedel nikto v Bruseli uviesť presný počet. Ďalších 530 mil. EUR zostáva zmrazených pre spory o práva LGBTQ+ ľudí a azylovú politiku, ktoré nie sú súčasťou dohody z 29. mája. Slovensko, ktoré práve rozoberá vlastné protikorupčné inštitúcie, zatiaľ čo Maďarsko buduje nové, je najostrejším testom celého systému: či EÚ dokáže rozlíšiť krajiny pohybujúce sa opačnými smermi, alebo podmienenosť zostane politickým gestom v právnom obale.