TotalEnergies chce od Berlína €800 miliónov

Pred tromi rokmi ponúkli TotalEnergies a BP za lokality pre morské veterné parky v nemeckej časti Severného a Baltského mora 12,6 mld. EUR bez toho, aby žiadali čo i len euro dotácií. Politici to brali ako dôkaz, že obnoviteľná energia už dokáže fungovať sama. V máji 2026 chcú obe firmy peniaze späť. Model, ktorý mal urobiť štátnu podporu zbytočnou, sa rozpadol v štyroch krajinách.

TotalEnergies už zaplatil približne 800 mil. EUR na zálohách a zárukách a od Berlína žiada, aby si lokality prevzal späť. BP robí podobný tlak cez spoločný podnik Jera Nex BP. Obe firmy tvrdia, že projekty už finančne nevychádzajú. Berlín odmieta: podľa vlády platné právo neumožňuje vrátiť už pridelené koncesie a prvý termín, po ktorom môžu prísť sankcie, pripadá na jeseň 2027.

Ako sa pokazila matematika

V rokoch 2019 až 2023 sa vlády v severnej Európe presvedčili, že morské veterné parky už nepotrebujú štátnu podporu. Holandsko pridelilo projekt Hollandse Kust Zuid s nulovou dotáciou. Nemecko zašlo ďalej s takzvaným negatívnym prihadzovaním: firmy platili štátu za právo stavať. Výnos 12,6 mld. EUR bol vrcholom tejto dôvery. Vydržal približne tri roky.

Európska centrálna banka, ktorá určuje menovú politiku eurozóny, zvýšila medzi júlom 2022 a septembrom 2023 svoju kľúčovú sadzbu z 0 % na 4 %. Morské veterné parky patria medzi kapitálovo najnáročnejšie formy výroby energie. Najväčšie náklady prichádzajú hneď na začiatku: turbíny, základy a podmorské káble. Príjmy sa potom rozkladajú na približne 25 rokov.

Keď boli úvery lacné, tieto projekty prinášali úzky zisk. Pri financovaní drahšom o niekoľko percentuálnych bodov môžu byť stratové počas celej životnosti. Náklady na výstavbu a komponenty vzrástli oproti roku 2021 o 30 až 50 % a financovanie európskych projektov zdraželo o 3 až 4 percentuálne body (KPMG/OFATE). Projekt nastavený podľa predpokladov z roku 2021 tak mohol prísť o celú ziskovú maržu.

Nestíhala ani sieť. V Nemecku sa dodacie lehoty na komponenty pre prenos elektriny z mora natiahli až na šesť rokov. V Holandsku má 60 % rozširovacích projektov spoločnosti TenneT priemerné meškanie 2,5 roka. Veterný park bez pripojenia do siete je uviaznuté aktívum: treba ho udržiavať, no nezarába. Veľké energetické firmy zároveň presúvajú kapitál späť do ropy a plynu, kde sa investície vracajú rýchlejšie. Záväzky z veterných aukcií preto v ich bilanciách vyzerajú čoraz horšie.

Kto zaplatí ústup

Ako prví strácajú nemeckí odberatelia elektriny. Vláda chcela 90 % výnosov z aukcií použiť na obmedzenie sieťových poplatkov a cien elektriny, aby znížila účty domácnostiam, ktoré ešte cítili dôsledky energetickej krízy z roku 2022. Ak by TotalEnergies s požiadavkou na vrátenie peňazí uspel, z tohto balíka by zmizlo viac ako 7 mld. EUR.

Dlhším nákladom je meškanie. Firmy sa odvolávajú na vlastnú štúdiu Fraunhoferovho inštitútu a chcú, aby Nemecko posunulo svoj cieľ 70 GW morskej veternej kapacity o 16 rokov, z roku 2041 na rok 2057. Rovnaký vzorec vidno aj inde. Holandsko nesplní svoj cieľ 21 GW do roku 2031. Dánska aukcia z decembra 2024 nedostala ani jednu kvalifikovanú ponuku. Britské piate aukčné kolo v roku 2023 neprilákalo žiadnu ponuku na morské veterné parky.

Vlády sa teraz zbiehajú pri rovnakom riešení: rozdielových zmluvách, známych ako Contracts for Difference, teda CfD. Štát pri nich garantuje minimálnu cenu elektriny na približne 20 rokov. Ak trhová cena klesne pod túto hranicu, rozdiel doplatí vláda. Nemecko prestavuje svoje aukcie na model CfD od roku 2027. Dánsko získalo 5 mld. EUR štátnej pomoci schválenej EÚ pre nový systém CfD. Británia po neúspechu z roku 2023 zvýšila garantovanú cenu a v siedmom aukčnom kole pridelila 8,4 GW kapacity.

Samotná odvetvová lobby už označila negatívne prihadzovanie za „mŕtve“. Štátna podpora sa po trojročnom pokuse bez nej vracia. Otázka, ktorú mal „bezsubvenčný“ model vyriešiť, zostáva otvorená: koľko verejných peňazí má tiecť súkromným energetickým firmám, za akých podmienok a či sa dá dobehnúť desaťročie stratené hľadaním lacnejšej odpovede.