Trump otvára paralelný kanál k Ukrajine

Donald Trump 5. júla telefonoval osobitne s Vladimirom Putinom aj Volodymyrom Zelenským, dva dni pred tým, ako sa mali lídri NATO stretnúť v Ankare. Nevzniklo spoločné vyhlásenie, nie je overené poradie udalostí ani jednotný opis toho, čo v rozhovoroch odznelo (Le Monde, ZEIT). Tridsaťdva spojeneckých delegácií tak prichádza na summit vo chvíli, keď americký prezident práve viedol vlastný komunikačný kanál s oboma stranami vojny.

Čo telefonáty zmenili a čo nie

Telefonátom nemohol Trump prepísať politiku NATO. Generálny tajomník Mark Rutte už niekoľko týždňov zužoval program ankarského summitu na obranné výdavky, výrobu zbraní a munície a podporu Ukrajiny (NATO). Vyjednávači členských štátov mali návrh záverečnej deklarácie pripravený ešte pred príchodom lídrov (Euronews). Trump môže na spojencov tlačiť, sám však nedokáže zmeniť dohodnutú líniu aliancie.

Zmenil politickú atmosféru. Podrobnosti o rozhovore s Putinom, ktorý mal podľa dostupných správ trvať približne 90 minút, pochádzajú z brífingu poradcu Kremľa Jurija Ušakova. Treba ich preto čítať ako moskovskú verziu, nie ako overený záznam obsahu (n-tv). Spojenci prichádzali do Ankary s vedomím, že budú musieť obhájiť už dohodnuté záväzky k článku 5, teda garancii kolektívnej obrany NATO, k výdavkom aj k Ukrajine. A budú to robiť oproti prezidentovi, ktorý práve hovoril s oboma bojujúcimi stranami.

Telefonáty preto otvorili praktickú otázku: sú peniaze, systémy protivzdušnej obrany a výrobné kontrakty za týmito záväzkami dosť konkrétne na to, aby ich žiadny vedľajší kanál s Putinom nedokázal rozložiť?

Ako odpovedala Európa

Európske reakcie sa nelíšia najmä mierou znepokojenia, ale tým, čo jednotlivé hlavné mestá od Ankary potrebujú.

Poľsko hrá opatrne na troch frontoch. Hlavnou požiadavkou Varšavy zostáva trvalá prítomnosť amerických vojakov na poľskom území (Wprost, gov.pl). Premiér Donald Tusk však svojej delegácii odkázal, aby bola pri ďalších finančných záväzkoch pre Ukrajinu opatrná. Argumentuje tým, že Poľsko už nesie osobitnú záťaž pri ochrane východnej hranice EÚ (RMF24). Varšava tým nehovorí, že pre Ukrajinu treba robiť menej. Bráni sa predstave, že má byť neobmedzeným platcom, keď zároveň funguje ako hlavný logistický koridor smerom na východ.

Nemecko odpovedalo peniazmi. Kancelár Friedrich Merz zopakoval, že Ukrajina sa môže na Berlín spoľahnúť, najmä v protivzdušnej obrane (Handelsblatt). Berlín presadzoval dlhodobejší záväzok podpory a podľa FAZ by najväčší dodatočný finančný podiel pravdepodobne pripadol práve Nemecku. Logika je jednoduchá: urobiť spojeneckú pomoc finančne záväznou natoľko, aby ju nevedel zrušiť žiadny bilaterálny telefonát.

Francúzsko stanovilo formálnu hranicu. Spoločné francúzsko-nemecko-britsko-ukrajinské vyhlásenie zo 7. júna hovorí, že každý prvok prípadného urovnania, ktorý sa dotýka EÚ alebo NATO, musia schváliť členské štáty alebo spojenci (Élysée). Inak povedané: Washington nemôže v dohode s Moskvou odovzdať európske alebo aliančné záujmy. Macron pripúšťa, že Trumpov kanál k Putinovi môže byť užitočný, ale iba vtedy, ak ho ohraničí účasť Ukrajiny a súhlas Európy.

Fínsko a Švédsko ponúkli najsilnejší argument, prečo Trumpov prístup k Moskve chápať aj ako výhodu, nielen ako riziko. Prezident Alexander Stubb tvrdí, že iba Trump dokáže prinútiť Putina sadnúť si za rokovací stôl (Yle). Švédsky premiér Ulf Kristersson pomenoval tri podmienky: väčšiu európsku zodpovednosť za obranu, silnejšiu výrobu zbraní a pokračovanie podpory Ukrajiny (GP). Obe krajiny čítajú Ukrajinu cez bezpečnosť Baltského mora: ak spojenecká podpora zoslabne, zmení sa tým aj vojenská rovnováha okolo Ruska v severnej Európe.

Test dodania

Telefonáty zmenili politickú atmosféru summitu, nie samotné rozhodnutia NATO. Žiadny balík pomoci sa viditeľne nezmenil. Nebol zverejnený ani spoločný americko-rusko-ukrajinský opis rozhovorov. Európske pozície sa napokon zbiehajú v rovnakej praktickej odpovedi: záväzky treba ukotviť tak konkrétne, aby ich nedokázal zrušiť jeden telefonát. Tieto vlády teraz budú musieť svojim voličom ukázať, či sľúbené systémy protivzdušnej obrany naozaj odídu, výrobné kontrakty sa podpíšu a peniaze potečú.