Trump chce poplatok za Hormuz

Ešte 6. júla prešlo Hormuzským prielivom približne 45 veľkých lodí. O štyri dni neskôr ich spoločnosti sledujúce lodnú dopravu napočítali päť (Straits Times). Vodnú cestu, cez ktorú prechádza takmer 20 % svetovej ropy a asi pätina globálneho obchodu so skvapalneným zemným plynom, pritom neuzavrela žiadna vláda (EIA). Uzavreli ju poisťovne, nájomcovia lodí a vlastníci plavidiel, po jednej plavbe za druhou, keď vyhodnotili, že riziko už neospravedlňuje cenu.

Donald Trump z toho následne urobil spor o právo prechodu. Dňa 13. júla vyhlásil Spojené štáty za „strážcu Hormuzského prielivu“ a navrhol vyberať 20 % z hodnoty všetkého nákladu, ktorý tadiaľ prejde (gCaptain). Overený mechanizmus výberu takého poplatku neexistuje. Medzinárodná námorná organizácia, teda orgán OSN pre lodnú dopravu, v ten istý deň uviedla, že povinné tranzitné poplatky v medzinárodnom prielive nemajú právny základ. Omán, ktorý sa o vodnú cestu delí s Iránom, povedal Rade IMO, že tranzitný prechod zaručuje medzinárodné právo (Maritime Executive). Trumpov návrh teda v námornom práve nestojí na pevnej pôde. Komerčné zatváranie prielivu však už vidno v cenách poistenia.

Reťazec nákladov

Prirážky za vojnové riziko pri plavbách v Perzskom zálive sa zvýšili k 3 % hodnoty lode, z približne 2 % len o niekoľko dní skôr. Niektorí upisovatelia poistenia vlastníkom lodí odporúčali, aby tranzit úplne pozastavili (Claims Journal). Talianski analytici lodnej dopravy odhadli poistné pri VLCC, teda veľmi veľkých ropných tankeroch, približne na 4 % hodnoty plavidla za jediný týždeň, čo znamená 250 000 až 375 000 dolárov za jeden prejazd (TrasportoEuropa). Tieto náklady sa posúvajú od poisťovní k vlastníkom lodí, od nich k nájomcom plavidiel a potom k vlastníkom nákladu. Nakoniec sa objavia pri čerpacej stanici, v cisternovom aute na letisku aj pri zásobovacej rampe supermarketu.

Najrýchlejší prenos nejde cez surovú ropu, ale cez rafinované palivá. BNP Paribas odhaduje, že Ázia a Blízky východ v roku 2025 dodali 23 % európskeho dovozu nafty a 90 % dovozu leteckého paliva (BNP Paribas). Medzinárodné ceny nafty vyskočili takmer o 10 centov za liter, zatiaľ čo benzín zdražel len o štyri centy (Quattroruote). Nafta poháňa kamióny a poľnohospodárske stroje. Náklad preto prenáša cez každý dodávateľský reťazec, ktorého sa dotkne, ešte skôr, než sa prejaví v inflačných štatistikách.

Tri vlády, rovnaká dilema

Rovnaký šok sa v Európe objavuje na národných trhoch s palivami. Každá vláda pritom rieši tú istú voľbu: časť zdraženia pohltiť daňovou úľavou a minúť fiškálny priestor, alebo nechať plnú cenu na spotrebiteľoch a zniesť politické náklady.

Portugalsko sa rozhodlo tlmiť náraz. Lisabon očakával, že v týždni od 13. júla zdražie nafta o sedem centov za liter, a zvýšil podporu cez mechanizmus zľavy na palivovej dani ISP (Observador, ECO). Írsko nechalo cenu prejsť na trh: predajcovia palív čakali zdraženie nafty približne o 10 centov za liter pre vyššie veľkoobchodné ceny, no zdôrazňovali, že dodávky zostávajú dostatočné (RTÉ). Maďarsko má ešte jeden problém navyše. Nafta stála 608 forintov za liter a slabší forint voči doláru premieňa každý barel oceňovaný v dolároch na vyšší domáci náklad (Portfolio, Holtankoljak).

Chýbajúce dôkazy

Pracovná skupina Európskej komisie pre energetickú bezpečnosť 13. júla uviedla, že nevidí bezprostredný problém so zimnými dodávkami (European Commission). Väčšina ropy prechádzajúcej cez Hormuz smeruje do Ázie, nie do Európy, a vývozcovia z Perzského zálivu majú aj niektoré alternatívne potrubia a prístavy (LSEG). Tento pokoj môže byť opodstatnený.

Počas tejto krízy však žiadny členský štát EÚ nezverejnil overiteľný rozpis počtu dní v zásobách, závislosti nafty a leteckého paliva od Hormuzu ani údaje o poistných prirážkach, podľa ktorých by si občania mohli overiť, či oficiálne uistenia stoja na číslach alebo na predpokladoch. Národné ministerstvá energetiky a regulátori palivového trhu majú verejnosti predložiť práve takýto účet. O tom, či je Hormuz komerčne použiteľný, už teraz rozhodujú aktéri mimo diplomatických vyhlásení: poisťovne preceňujúce krytie vojnového rizika, nájomcovia lodí pozastavujúci plavby a banky preverujúce sankčné riziko. Nebezpečenstvo oceňujú okamžite. Európski vodiči, dopravcovia a letecké spoločnosti už platia účet, ktorého skutočnú veľkosť zatiaľ pozná iba trh.