Trumpov plán pre Grónsko nemá text

Donald Trump 18. septembra oznámil, že Spojené štáty získali „trvalú kontrolu nad bezpečnosťou a všetkými ďalšími potrebami“ v Grónsku (Politico). Dánsko a Grónsko uviedli, že dosiahli politickú dohodu, záväzný text však zatiaľ neexistuje. Podpis sa očakáva počas Valného zhromaždenia OSN, po ktorom by o dohode hlasovali parlamenty v Kodani a Nuuku (Reuters). Ani po štyroch dňoch nebol zverejnený podpísaný dokument ani právne záväzné podmienky. Otázkou preto zostáva, či Washington skutočne získal právomoci, ktoré doteraz nemal.

Čo už Washington má

Základom je dohoda o obrane medzi Spojenými štátmi a Dánskom z roku 1951, vyjednaná v rámci NATO. Tá už Spojeným štátom dáva v Grónsku rozsiahle vojenské právomoci: môžu tam budovať a prevádzkovať zariadenia, umiestňovať vojakov a techniku, riadiť pristávanie a pohybovať sa po ostrove po zemi, na mori aj vo vzduchu (US Government treaty scan, Avalon Project). Dohoda platí dovtedy, kým platí zakladajúca zmluva NATO. Aktualizácia z roku 2004 pridala grónskej vláde právo na konzultácie, jadro amerického prístupu však nezmenila (US State Department).

Najpresnejšie to zhodnotil Peter Viggo Jakobsen z Dánskej obrannej akadémie. Oznámenie podľa neho zrejme výrazne nemení americké vojenské práva, pretože existujúci rámec už Washingtonu poskytuje veľmi široký priestor na pôsobenie (Ilta-Sanomat). Zmenšenie americkej prítomnosti po skončení studenej vojny bolo do veľkej miery vlastným rozhodnutím Washingtonu, nie dôsledkom dánskych obmedzení.

Čo teraz tvrdí Trump — a čo chýba

Podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí USA má nová dohoda zahŕňať americké právomoci bez stanoveného dátumu ukončenia, možnosť zablokovať základne a vojakov protivníkov a vplyv na citlivé zahraničné investície (NBC News). Trump dodal, že aktivity krajín mimo NATO by sa bez písomného súhlasu USA nemohli uskutočniť. Tento jediný, nezávisle neoverený opis nemenovaného predstaviteľa je zatiaľ všetkým, čo sa o obsahu dohody vie.

Ak sú tieto informácie presné, ustanovenia by v jednom dôležitom smere prekračovali rámec z roku 1951: americké právomoci by sa z vojenských operácií rozšírili aj na hospodárske vzťahy Grónska. Súčasná zmluva upravuje obranné oblasti. Právo USA blokovať zahraničné investície by zasahovalo do oblastí, o ktorých rozhoduje samotné Grónsko, vrátane nerastných surovín a infraštruktúry.

Žiadne vykonateľné ustanovenie zatiaľ nebolo zverejnené, takže nič z toho nemožno potvrdiť.

Kto rozhoduje

Dánska premiérka Mette Frederiksen aj grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen tvrdia, že dohoda zachováva dánsku suverenitu a právo Grónska na sebaurčenie (The Guardian, Reuters). Aby sa tieto uistenia premietli do práva, sú potrebné dve samostatné schválenia. Podľa dánskej ústavy musia zmluvy, ktoré vytvárajú záväzky alebo vyžadujú výdavky, získať súhlas Folketingu, dánskeho parlamentu (Danish Constitution). Zákon o samospráve Grónska z roku 2009 ponecháva obranu v rukách Kodane, zároveň však vyžaduje, aby bolo Grónsko „zapojené“ do otázok zahraničnej politiky, ktoré sa ho osobitne týkajú (Greenland Self-Government Act).

Postavenie Grónska neznamená formálne veto nad samotnou zmluvou. Ak sa však dohoda dotýka práv na nerastné suroviny, environmentálnej regulácie alebo plánovania infraštruktúry, ide o oblasti, ktoré už Grónsko spravuje v rámci prenesených právomocí. Kodaň ich preto nemôže odovzdať bez súhlasu Grónska.

Čo to znamená pre Európu

Dva týždne pred Trumpovým oznámením navštívila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová Nuuk a priniesla balík v hodnote 200 mil. EUR na infraštruktúru, konektivitu a kritické suroviny (EU Sustainable Energy Week, EU Perspectives). Brusel buduje partnerstvá, ktoré mu môžu dať vplyv na arktické suroviny a dodávateľské reťazce. Grónsko vystúpilo z Európskeho spoločenstva v roku 1985, Európska únia však ostrov financuje v rámci režimu zámorských území a Grónčania majú dánske občianstvo.

Záujem Európy je obmedzený, no konkrétny. Ak nezverejnená dohoda dá Washingtonu právomoc preverovať alebo blokovať investície v Grónsku, mohla by obmedziť projekty financované EÚ aj pôsobenie európskych firiem v oblastiach, o ktorých by inak rozhodovalo Grónsko. Práve na túto otázku musí text dohody odpovedať. Zatiaľ ho však nikto mimo rokovacej miestnosti nevidel.

Žiadny zverejnený dokument nedáva Washingtonu trvalú kontrolu nad Grónskom. Tajný návrh môže existovať, no tri vlády teraz dlhujú verejnosti ustanovenia, ktoré ukážu, čo sa zmenilo a kto to môže zablokovať.