Trumpove hrozby odhalili závislosť Európy od amerického velenia

Varovanie Donalda Trumpa bolo priame: povedal, že nemenovanému spojencovi v NATO odkázal, že Spojené štáty ho pred Ruskom neochránia, ak nebude plniť výdavkové záväzky, a že Moskvu povzbudí, aby si robila „whatever the hell they want“ (AP). Právne riziko nespočíva v tom, že by zo dňa na deň prestal platiť článok o kolektívnej obrane. Vojenské riziko je inde: Európe môže zostať klauzula, ale stratí istotu, že za ňou v kríze bude fungovať americká vojenská mašinéria.

Pre Fínsko a Švédsko, najnovších členov NATO, táto pochybnosť zasahuje priamo dôvod, pre ktorý do aliancie vstúpili. Trumpov výrok nemusel dominovať každej európskej titulnej strane, aby mal váhu. Nemecko a Poľsko už plánujú podľa tej istej otázky: viac svojej obrany viažu na americké systémy, lebo Európa ich nedokáže rýchlo nahradiť.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy, teda klauzula o kolektívnej obrane, automaticky neznamená americké rozhodnutie ísť do vojny. Zmluva hovorí, že každý spojenec podnikne kroky, ktoré „považuje za potrebné“, vrátane použitia ozbrojenej sily. Rovnaký diskrečný jazyk používa aj vlastné vysvetlenie NATO (Washingtonská zmluva, vysvetlenie článku 5 NATO).

Americký prezident teda môže oslabiť odstrašenie bez toho, aby Spojené štáty vystúpili z NATO. Ak spojenci pochybujú, či Washington v prvých hodinách krízy uvoľní spravodajské informácie, protivzdušnú obranu, dopravné lietadlá, podporu velenia alebo jadrové krytie, ruský výpočet sa mení ešte pred prvým výstrelom.

Problémom nie je pechota

Európsky problém nespočíva najmä v počte vojakov. Odhad inštitútu Bruegel, čo by znamenala obrana Európy bez Spojených štátov, ukazuje na ťažšiu časť: jadrové odstrašenie, systémy velenia, protivzdušnú a protiraketovú obranu a dopravnú sieť, ktorá presúva sily skôr, než sa front zrúti. K rovnakému záveru prichádza aj Kiel: náhrada by si vyžadovala nielen viac bojových jednotiek, ale aj lietadlá, logistiku a systémy velenia, bez ktorých tieto jednotky nevedia bojovať (Bruegel, Kiel).

Nejde o prestížne nákupy. Spravodajské a sledovacie kapacity hovoria veliteľom, čo sa deje. Tankovacie lietadlá držia bojové lietadlá vo vzduchu. Transportné lietadlá a železničné trasy presúvajú vojakov tam, kde sú potrební. Systémy velenia určujú, kto koná skôr, než sa zatvorí časové okno.

Nemecko ukazuje túto závislosť veľmi konkrétne. Americké Európske velenie sídli v Stuttgarte a spojenecké letecké velenie NATO pôsobí z Ramsteinu. Nemecké územie je tak súčasťou veliteľskej štruktúry, ktorú by Európa potrebovala pri akejkoľvek kríze na východe (EUCOM, Allied Air Command). Berlínsky nákup stíhačiek F-35 zároveň podľa oznámenia DSCA viaže Nemecko na americký reťazec softvéru, výcviku, náhradných dielov a plánovania misií. Je to užitočné poistenie. Nie je to autonómia.

Podobnú poistku si z exponovaného krídla vybralo Poľsko. Varšava chce viac vlastnej palebnej sily a väčšiu európsku kapacitu, zároveň však kupuje F-35 a americký systém riadenia protivzdušnej obrany, ktorý prepája senzory, odpaľovacie zariadenia a veliteľov (DSCA F-35, DSCA IBCS). Logika nie je naivná závislosť. Americké odpútanie sa sťažuje tým, že poľskú obranu robí ťažšie oddeliteľnou od amerických platforiem, plánovania a prítomnosti.

Pôžičky kúpia techniku, nie velenie

Európska únia začala túto poistku podopierať peniazmi. SAFE, jej obranný úverový nástroj, ponúka 150 miliárd eur na obranné investície. Rada ho prijala ako nástroj spoločného obstarávania a posilnenia priemyselnej kapacity (Rada). Agenda Komisie Readiness 2030 označuje protivzdušnú a protiraketovú obranu, drony, vojenskú mobilitu a podporné systémy za naliehavé medzery (Komisia).

Pôžičky však dokážu kúpiť výbavu rýchlejšie, než vytvoria posádky, doktrínu, veliteľské návyky alebo politické oprávnenie použiť silu. Európska batéria protivzdušnej obrany má malý účinok, ak lídri nemajú vyriešené, kto jej môže nariadiť paľbu, kto zdieľa cieľové údaje a kto prijíma riziko eskalácie, keď začnú padať prvé rakety.

White Paper Komisie tlačí na spoločné nákupy a priemyselný rozsah. Nevytvára však veliteľský reťazec NATO ani náhradu za jadrový dáždnik. Strategická koncepcia NATO stále označuje americké strategické jadrové sily za ústredný prvok najvyššej bezpečnostnej záruky aliancie.

Francúzsko môže tvrdiť, ako to urobil Emmanuel Macron na Sorbonne, že Európa musí niesť väčšiu časť vlastnej bezpečnosti. Francúzske jadrové odstrašenie však zostáva pod národnou kontrolou, aj keď Paríž vo svojej doktríne hovorí, že jeho životné záujmy majú európsky rozmer.

Európe tak zostáva tvrdá asymetria. Tlak z Washingtonu môže odomknúť rozpočty, pôžičky a nákupy. Zároveň môže oslabiť odstrašenie rýchlejšie, než Európa nahradí to, čo dnes poskytujú Spojené štáty.

Článok 5 stále platí. Nevyriešenou otázkou je, ktoré americké funkcie dokáže Európa nahradiť, dokedy, pod čím velením, za koho peniaze a s akým oprávnením ich použiť. Kým na to vlády verejne neodpovedia, každá ďalšia Trumpova hrozba bude pre niektoré hlavné mestá znieť ako hluk a pre krajiny najbližšie k Rusku ako problém pripravenosti.