Trump hrozí 100% clami na francúzske víno

Daň z príjmov digitálnych platforiem a clo na šampanské sa ocitli v tom istom transatlantickom spore. Trump pohrozil Francúzsku 100 % clami na víno a šampanské, ak Paríž nezruší daň z digitálnych služieb. Tá sa nevzťahuje na klasický zisk firiem, ale na príjmy, ktoré veľké technologické platformy získavajú od francúzskych používateľov (Euronews, Europa Press). Formálne obchodné rozhodnutie USA zatiaľ neexistuje. Samotná hrozba však prichádza v čase, keď už na vína z EÚ platí v USA 15 % clo, zvýšené z pôvodných 10 % (CNBC, Euronews).

Spor vlád, ktorý platia farmári

Francúzsko podľa často citovaných, no nezávisle neoverených rozpočtových údajov vyberá z dane z digitálnych služieb približne 700 mil. EUR ročne (Mashable). Daň sa týka firiem s globálnymi príjmami aspoň 750 mil. EUR a francúzskymi digitálnymi príjmami aspoň 25 mil. EUR (CIAT, tagesschau). Väčšina spoločností, ktoré tieto limity prekračujú, sídli v USA. Washington preto daň označuje za diskriminačnú. Paríž tvrdí, že len vypĺňa medzeru po zaseknutom projekte OECD Pillar One, teda globálnej dohode, ktorá mala presunúť časť daňových práv tam, kde platformy reálne zarábajú, a nie tam, kde majú formálne sídlo (Gov.je, Taxspoc).

Obe strany majú oporu v realite. Starý systém zdaňovania firemných ziskov ťažko zachytáva hodnotu, ktorú digitálne platformy vytvárajú v krajinách s miliónmi používateľov, hoci tam nemajú kancelárie. Francúzske prahy však v praxi dopadajú najmä na firmy so sídlom v USA, čo Washingtonu umožňuje doma ľahko predávať argument o diskriminácii. Odveta pritom obchádza technologický sektor a mieri na víno, pretože alkohol má vysokú hodnotu, citlivé značky a jasný francúzsky symbolický náboj.

Francúzsky vývoz vína a liehovín do USA podľa združenia exportérov FEVS vlani klesol o 21 %. Nie celý pokles súvisel s clami: svoju úlohu zohral aj slabší dopyt a znižovanie zásob. Clo na úrovni 100 % by však americkým dovozcom prakticky zdvojnásobilo cenu ešte pred ich vlastnou maržou. Pokles, ktorý je už teraz bolestivý, by sa tak mohol zmeniť na prepad trhu (Comercio.gob.es, CNBC).

Bolesť sa nekončí na francúzskej hranici

Keďže obchodná politika patrí v EÚ medzi spoločné právomoci, clá namierené na francúzsky tovar sa automaticky stávajú sporom s Bruselom, nie iba s Parížom (tagesschau, Deutsche Welle). Ak víno funguje ako páka na Francúzsko, rovnaká logika sa dá použiť aj inde.

Taliansko to už cíti. Vývoz talianskeho vína do USA v prvom štvrťroku 2026 medziročne klesol o 20,5 % na 407,9 mil. EUR. Liehoviny sa prepadli o 35 % (WineNews, Federvini). Španielsko, ktoré do svojho najväčšieho trhu mimo EÚ vyviezlo víno za 331 mil. EUR, zaznamenalo 15 % pokles nákupov. Madrid reagoval plánom ICEX, vládnym programom exportnej podpory, ktorý 500 španielskym firmám najviac vystaveným americkému obchodu ponúka trhové informácie a pomoc pri diverzifikácii odbytu (EFEagro, Ministerio de Economía).

Írsko je zraniteľné inak. Sídlia v ňom európske centrá mnohých amerických technologických firiem, ktoré Francúzsko zdaňuje. Vládne odhady naznačujú, že pri širších amerických colných scenároch by HDP mohol klesnúť o 2,75 % až 4 % a zamestnanosť o 2,5 % až 3,25 %. V ohrozených odvetviach pracuje 110 000 až 160 000 ľudí (RTÉ, The Irish Times). Dublin sa nebojí ciel na víno. Bojí sa, že každý európsky pokus zdaniť alebo regulovať americké platformy môže vyvolať odvetu voči odvetviu, ktoré je politicky najvýhodnejším cieľom.

Nemecko zvolilo opatrnosť. Ministerka hospodárstva Katherina Reiche odmietla výzvy z poslaneckého klubu SPD na nemeckú digitálnu daň a uprednostnila zmiernenie napätia pred krokom, ktorý by mohol dostať Berlín pod rovnaký tlak (tagesschau).

Čo zostáva neisté

Najväčšou neznámou je, či sa 100 % clo skutočne zavedie. Kým americký obchodný úrad USTR, ktorý vykonáva prezidentské colné rozhodnutia, nevydá formálny príkaz, ide o tlak, nie o politiku. Druhou neznámou je, či proces OECD Pillar One prinesie dohodu, po ktorej by národné digitálne dane prestali byť potrebné. Rokovania sa vlečú už roky.

Náklady sú už teraz rozložené nerovnomerne. Digitálnu daň píšu vlády a mieri na platformy. Hrozba odvety dopadá na pracovníkov vo vinohradoch v Champagne, dovozcov v New Yorku a vinárske regióny južnej Európy, ktoré s danou politikou nemali nič spoločné. Vlády a technologickí giganti sa sporia o daňovú architektúru. Riziko nesú poľnohospodárski exportéri. Tento vzorec platí bez ohľadu na to, či sa konkrétne clo napokon začne uplatňovať.