Trump hrozí 100% clami za digitálne dane

Francúzska daň z digitálnych služieb prináša ročne približne 700 miliónov eur (Assemblée nationale). Vývoz tovarov z EÚ do Spojených štátov dosiahol v roku 2025 554,9 miliardy eur (Európska komisia). Trump chce druhé číslo použiť na to, aby zrušil prvé.

Americký prezident pohrozil 100 % clami na dovoz z každej európskej krajiny, ktorá zdaňuje digitálne služby amerických technologických firiem (New York Times). Európska komisia hrozbu odmietla a obhajovala právo členských štátov zdaňovať ekonomickú aktivitu na vlastnom území (Reuters cez WHTC).

Washington môže na digitálnu daň odpovedať clami na úplne nesúvisiace tovary. Práve tento nesúlad robí spor rizikovým. Oddiel 301 amerického Trade Act umožňuje Spojeným štátom uvaliť clá na akýkoľvek dovoz, ktorý si vyberú (Cornell Law). Daň z Googlu sa tak môže stať problémom pre francúzskych vinárov. Predchádzajúce spory o digitálne dane takmer viedli k americkým clám vo výške 25 % na víno, kabelky a kozmetiku, kým ich nezastavili rokovania o medzinárodnom zdaňovaní (Vinetur).

Malý výnos, obrovská expozícia

Dane z digitálnych služieb zdaňujú časť príjmov, ktoré veľké platformy získavajú od miestnych používateľov cez reklamu, online trhoviská alebo používateľské dáta. Vo Francúzsku ide o sadzbu 3 % pre firmy s globálnymi digitálnymi príjmami nad 750 miliónov eur a príjmami vo Francúzsku nad 25 miliónov eur (Legifrance). Španielsko má podobnú 3 % daň s domácim prahom 3 milióny eur (BOE).

Tieto zákony nemenovite necielia na Google, Metu ani Amazon. Keďže však stanovené prahy splnia iba najväčšie platformy, daň v praxi dopadá takmer výlučne na amerických technologických gigantov. Na papieri je neutrálna, v účinku diskriminačná. To je jadro argumentu Washingtonu.

Podľa odhadu priaznivcov takejto dane by hypotetická celoeurópska verzia priniesla približne 5 miliárd eur ročne (Robert Schuman Foundation). V roku 2024 mala EÚ v obchode s tovarmi so Spojenými štátmi prebytok 198 miliárd eur (Európsky parlament). Niekoľko stoviek miliónov eur daňových príjmov v jednej krajine tak môže vyvolať clá, ktoré zasiahnu obchodné toky väčšie o stovky násobkov.

Zákon hovorí, že platia platformy. Faktúra ukazuje niečo iné.

Platformy už dnes náklady presúvajú ďalej. Meta účtuje inzerentom poplatky podľa krajiny, ktoré zodpovedajú miestnej sadzbe digitálnej dane: 3 % vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, 5 % v Rakúsku (Wprost). Amazon pridáva podobný príplatok predajcom na svojom trhovisku (Go2Market). Formálne daň platí platforma. Na faktúre ju vidia európske firmy, ktoré cez tieto služby inzerujú alebo predávajú.

Ak prídu clá, vznikne druhá skupina poškodených, ktorá s digitálnym zdaňovaním nesúvisí. Nemecký vývoz tovarov do USA dosiahol v roku 2024 približne 161,4 miliardy eur a ťahali ho najmä autá, stroje a farmaceutické výrobky (Rohlig). Nemecko pritom daň z digitálnych služieb nemá; jeho parlament ju nedávno odmietol (Bundestag). Pri plošných clách by tak nemecké automobilky niesli náklady sporu, ktorý si samy nevybrali.

Práve tento rozdiel sťažuje jednotnú európsku odpoveď. Francúzsko a Španielsko obhajujú digitálne dane ako právo rozhodovať o tom, čo sa zdaňuje doma. Nemecko má oveľa väčší objem tovarov smerujúcich do Ameriky a vlastnú digitálnu daň nemá, preto má silný dôvod tlačiť na upokojenie sporu. Írsko, kde zahraničné nadnárodné firmy vlani zaplatili 87 % dane z príjmu právnických osôb (RTÉ), je zas výrazne závislé od amerických firemných investícií, ktoré by transatlantický obchodný konflikt mohol rozkolísať.

EÚ má pre takúto situáciu právny nástroj. V roku 2023 prijala protikoerčný nástroj, ktorý umožňuje Únii reagovať, keď iná krajina používa obchodný tlak na vynútenie politických zmien (EUR-Lex). Jeho použitie by však znamenalo eskaláciu a náklady by sa nerozložili rovnomerne: nemecká ekonomika závislá od vývozu by utrpela oveľa viac než francúzska.

Zatiaľ príplatok za digitálnu daň potichu platia inzerenti a predajcovia na online trhoviskách. Ak prídu clá, účet sa presunie na exportérov, ktorí s daňami pre technologické firmy nemali nič spoločné. Otázka znie, či sa daňové príjmy rátané v stovkách miliónov eur na krajinu oplatí brániť v situácii, keď odveta môže zasiahnuť obchod rátaný v stovkách miliárd.