Turecko pripravuje zákon, ktorý dá prezidentovi Erdoganovi kontrolu nad spornými vodami v Stredomorí

Od egejských ostrovov pri anatólskom pobreží až po plynové polia južne od Cypru sa Ankara pokúša zmeniť právnu mapu východného Stredomoria. Návrh zákona o zónach námornej jurisdikcie, ktorý vládna AKP predstavila 12. mája na Ankarskej univerzite, by po prvý raz pretavil doktrínu „Modrej vlasti“ do zákona. Prezident Recep Tayyip Erdogan by podľa neho dostal právomoc vyhlásiť výlučnú kontrolu nad vodami, ktoré za svoje považujú Grécko a Cyprus (Al-Monitor, Turkiye Today). Načasovanie nie je náhodné: 7. a 8. júla hostí Ankara summit NATO a návrh má prísť do parlamentu už niekoľko týždňov pred ním.

Domáci zákon s cezhraničnými dôsledkami

Turecko nikdy nepodpísalo UNCLOS, teda Dohovor OSN o morskom práve, ktorý je najbližšie ku globálnej ústave pre oceány a moria. Návrh zákona sa preto opiera o domácu legislatívu a obchádza záväzky, ktoré by vyplývali z tejto zmluvy. Turecké úrady by po jeho prijatí mohli zastavovať, zadržiavať alebo vyhosťovať plavidlá pôsobiace v oblastiach, ktoré si Ankara jednostranne nárokuje. Grécky minister zahraničných vecí Giorgos Gerapetritis 15. mája varoval, že zakotvenie týchto nárokov do zákona „odsúdi egejské uvoľnenie napätia na zánik“ (iefimerida.gr). Atény už v marci poslali OSN formálny list, v ktorom tvrdia, že všetky grécke ostrovy bez ohľadu na veľkosť vytvárajú plné námorné zóny podľa obyčajového medzinárodného práva (Capital.gr).

Za tureckými hranicami nebude mať takýto zákon oporu v medzinárodnom práve. Ankara ju však na prvý krok nepotrebuje. Mechanizmus prezidentských dekrétov mení doterajšie námorné provokácie na výkon štátnej moci. Spor sa tým presúva z úrovne manévrov vojenských lodí do platného tureckého práva.

Tri európske mocnosti, tri odlišné kalkulácie

Európska reakcia ukazuje hlboký rozdiel medzi Francúzskom, Nemeckom a Talianskom.

Francúzsko stavilo na vojenský signál. Emmanuel Macron po vyhlásení v Aténach z 25. apríla, že Francúzsko bude stáť pri Grécku „nech sa stane čokoľvek“, navštívil lietadlovú loď Charles de Gaulle pri Kréte (Élysée). Dohoda o postavení ozbrojených síl s Cyprom, očakávaná v júni, má formalizovať francúzsku vojenskú prítomnosť na ostrove a z južného Cypru spraviť predsunutú platformu európskej projekcie sily (Observatoire Turquie).

Nemecko hrá na obe strany. Vláda Friedricha Merza posudzuje turecké rakety dlhého doletu ako náhradu za Tomahawky, pričom rozhodnutie môže padnúť priamo na summite v Ankare (Klamm.de). Berlín chce nákup zámerne financovať bilaterálne, nie cez SAFE, nový spoločný fond EÚ pre obranné obstarávanie, pretože Grécko a Cyprus by dohodu na úrovni Únie zablokovali (RegionalHeute). Nadácia Konrada Adenauera tento prístup označuje za „strategickú stávku“: Nemecko uprednostňuje Turecko ako južnú oporu NATO pred solidaritou s členskými štátmi EÚ (KAS).

Taliansko mlčí. Rím podpísal dohodu o dronoch so spoločnosťou Baykar, prehlbuje námorno-priemyselnú spoluprácu s Ankarou a do roku 2030 chce zvýšiť bilaterálny obchod na 40 mld. EUR (Formiche). Z Palazzo Chigi zatiaľ nezaznela verejná kritika zákona o „Modrej vlasti“.

Pasca NATO

Sťahovanie amerických vojakov z Európy, vrátane 5 000 vojakov z Nemecka a zrušenej rotácie brigády do Poľska, posilňuje vyjednávaciu pozíciu Turecka (LA Times, Euronews). Generálny tajomník NATO Mark Rutte v apríli navštívil turecký obranný komplex ASELSAN, jeho vojensko-priemyselný pokrok označil za „revolúciu“ a verejne odmieta komentovať spor medzi Gréckom a Tureckom (NATO, NATO transcript).

Turecko už viackrát využilo pravidlá NATO na získanie ústupkov. Pri švédskom vstupe do Aliancie pracovalo s vetom tak, aby dosiahlo dohody o stíhačkách F-16. Po kúpe systému S-400 prijalo americké sankcie, ale z Aliancie neodišlo. Teraz pripravuje zákon o námorných nárokoch voči dvom členským štátom EÚ a zároveň hostí summit, ktorý si vyžaduje ich spoluprácu. Každý podobný krok testuje, či pravidlo konsenzu v NATO, kde môže rozhodnutie zablokovať ktorýkoľvek člen, Turecko obmedzuje alebo mu dáva ďalšiu páku.

Čo zostáva otvorené

Návrh zákona ešte nevstúpil do tureckého parlamentu. To, či prejde pred summitom alebo až po ňom, rozhodne, či budú spojenci stáť pred hotovou vecou alebo pred vyjednávacou kartou. Najtvrdšie nástroje EÚ, teda sankcie, potrebujú jednomyseľný súhlas Rady a blokujú ich práve tie štáty, ktoré teraz prehlbujú zbrojné väzby s Ankarou. Cyperské plynové polia Kronos, Aphrodite a Glaucus čelia odkladom investícií, pretože právna neistota zvyšuje riziko projektov (Politis). Tri najväčšie európske mocnosti majú každá inú cenu za to, že sa budú pozerať inam. Turecko stavia na to, že sa nedohodnú na cene za odpor.