Turecko žiada podiel z fondu SAFE

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a vysokí predstavitelia zodpovední za rozširovanie a migráciu prišli 30. júna do Ankary rokovať s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom o obchode, migrácii, vízach a bezpečnosti. V tom istom týždni odložila vyslankyňa OSN María Ángela Holguínová svoje bruselské rokovanie o Cypre až na obdobie po summite NATO. Tieto dve udalosti spolu súvisia. Turecko využíva návrat k rozhovorom o cyperskom urovnaní ako páku v širšom balíku vzťahov s EÚ. Členské štáty sa však nezhodujú, koľko priestoru mu v tejto hre ponechať.

Ankarský zoznam požiadaviek

Turecko spojilo viacero požiadaviek do jedného rokovania. Podľa diplomatických zdrojov Fidan žiadal zrušenie reštriktívnych opatrení z roku 2019, teda sankcií naviazaných na sporné turecké vrty pri Cypre, formálnu Radu partnerstva EÚ – Turecko, rokovania o modernizácii colnej únie a vízovú liberalizáciu (Hurriyet Daily News). Spoločné vyhlásenie potvrdilo diskusiu o modernizácii colnej únie, dialógu o vízovej liberalizácii, riadení hraníc, energetike a nových rozhovoroch na vysokej úrovni do konca roka (MFA Türkiye).

Politicky najcitlivejšiu požiadavku pridal prezident Recep Tayyip Erdoğan: zapojenie Turecka do európskych obranných iniciatív vrátane SAFE, nového obranného nástroja EÚ v objeme 150 miliárd eur (Marine & Océans/AFP, Council). Prístup k obrannému financovaniu krytému EÚ je najcitlivejšia položka na stole. Znamenal by presmerovanie európskych peňazí do obranného priemyslu štátu, ktorý nie je členom Únie. V Rade ho zároveň môže zablokovať ktorákoľvek vláda, keďže obranné rozhodnutia si vyžadujú jednomyseľnosť.

Každá časť balíka má inú zámku. Modernizácia colnej únie potrebuje rokovací mandát Rady; Európska komisia ho navrhla ešte v roku 2016, no Rada ho nikdy neprijala (EU trade policy). Bezvízový styk závisí od splnenia podmienok, ktoré Únia Turecku stanovila už pred rokmi (Commission). Technické dialógy o migrácii alebo obchode sa dajú obnoviť s oveľa menším odporom.

Kto čo môže zablokovať

Cyprus a Grécko chcú, aby sa každý posun vo vzťahoch EÚ s Tureckom viazal na pokrok v cyperskej otázke. Cyperský prezident Nikos Christodoulides a predseda Európskej rady António Costa sa zhodli, že vzťahy EÚ a Turecka sa nemôžu posúvať oddelene od Cypru (Cyprus Mail). Grécky námestník ministra zahraničných vecí Tasos Chatzivasileiou pomenoval červenú čiaru priamo: krajina, ktorá voči členskému štátu EÚ udržiava casus belli, teda trvalú hrozbu vojny pre spor o grécke teritoriálne vody, a zároveň okupuje časť jeho územia, nemôže mať prístup k obranným peniazom EÚ (Proto Thema). Premiér Kyriakos Mitsotakis zdôraznil „absolútnu koordináciu“ Atén a Nikózie (Newsit).

Ich páka je skutočná, ale nerovnomerná. Pri colnej únii a obrannom prístupe môžu Atény a Nikózia rozhodnutia v Rade zastaviť. Pri vízovom spracovaní, obchodnom dialógu či migračnej spolupráci však nedokážu zavrieť každý kanál.

Práve v tomto priestore vstupujú do hry ďalšie hlavné mestá. Kallasová pred cestou do Ankary označila Turecko za „kľúčového partnera v bezpečnosti, migrácii a energetike“ (Euronews). Talianska premiérka Giorgia Meloniová pred summitom NATO hovorila s Erdoğanom o migrácii a Líbyi; podľa talianskeho spravodajstva Rím uprednostňuje pružné dohody pred pevnými termínmi naviazanými na Cyprus (Il Tempo). Bulharsko, ktorého hranica s Tureckom sa od januára 2025 stala vonkajšou pozemnou hranicou Schengenu, potrebuje spoluprácu Ankary pri migrácii a tranzite (Council).

Tieto vlády nepodporujú tureckú pozíciu k Cypru. Turecko však potrebujú pri migrácii, energetike alebo doprave, a preto nechcú, aby každý súbor vzťahov EÚ s Ankarou čakal na prelom v cyperskej otázke.

Pred rokovaním OSN

Navrhované letné stretnutie pod záštitou OSN by spojilo lídrov oboch cyperských komunít s Gréckom, Tureckom a Spojeným kráľovstvom. Cieľom je overiť, či sa dajú obnoviť formálne rokovania. Posledný pokus v Crans-Montane v roku 2017 stroskotal (UN report S/2017/814, Cyprus Mail). Základný spor sa odvtedy nepohol. Grécki Cyperčania trvajú na bizonálnej a bikomunitnej federácii. Turecko a tureckocyperská strana presadzujú suverénnu rovnosť alebo dvojštátny rámec. Odložené bruselské rokovanie Holguínovej, očakávané v polovici júla, má pripraviť pôdu.

Vzorec Európskej rady, teda miesta, kde hlavy štátov a vlád určujú smer EÚ, hovorí, že vzťahy s Tureckom sa majú posúvať „postupne, primerane a vratne“, pričom Cyprus zostáva súčasťou rámca (European Council). Táto formulácia mala udržať pokope oba tábory. Doterajší vývoj však ukazuje, že Únia vie Cyprus ponechať vo formulácii na papieri. V praxi sa dá zastaviť iba časť vzťahu s Tureckom a Ankara stavia práve na tie časti, ktoré sa zastavujú ťažšie.