Turecko dáva sporným námorným nárokom zákonnú podobu, európske mocnosti podpisujú nové obranné dohody

Turecko sa chystá premietnuť všetky sporné námorné hranice v Egejskom mori a vo východnom Stredomorí do vnútroštátneho práva. V rovnakom čase do Ankary prichádzali európske vlády podpisovať obranné dohody.

Návrh „zastrešujúceho zákona“ o námornej jurisdikcii sa má dostať do tureckého parlamentu po 31. máji. Kodifikuje hrozbu casus belli z roku 1995 proti rozšíreniu gréckych výsostných vôd, sporným ostrovom v Egejskom mori zámerne odníma nároky na morské zóny tým, že ich označuje za „sivé zóny“, a prezidentovi dáva právomoc vyhlasovať morské oblasti so „špeciálnym štatútom“ bez ďalšieho súhlasu parlamentu (Ethnos, Protothema). Turecko nikdy nepodpísalo UNCLOS, teda Dohovor OSN o morskom práve, ktorý je základnou globálnou zmluvou pre námorné hranice. Brusel tak nemá s Ankarou ani spoločný právny rámec, o ktorý by mohol opierať námietky voči jej nárokom (Libre).

Zbrojársky bazár

V dvoch týždňoch pred týmto termínom posilňovali obranné väzby s Tureckom tri významné európske ekonomiky.

Belgicko vyslalo od 10. do 14. mája do Ankary a Istanbulu 428-člennú obchodnú delegáciu vedenú kráľovnou Mathilde. Minister obrany Theo Francken podpísal deväť obranných dohôd, prejavil záujem o turecké drony a Turecko označil za „vzor“ pre modernizáciu európskej obrany (Yeni Safak, BusinessAM). Francken zároveň vyhlásil, že Belgicko podporuje vstup Turecka do SAFE, teda programu Security Action for Europe, obranného finančného nástroja EÚ v objeme 150 mld. EUR. Grécko a Cyprus tureckú účasť v SAFE v októbri 2025 vetovali. Belgicko teraz chce, aby sa tento postoj zmenil (Daily Sabah).

Francúzska spoločnosť Safran Electronics podpísala 12. mája v Istanbule strategické partnerstvo s Baykarom, hlavným tureckým výrobcom dronov. Dohoda nahrádza kanadské senzory na drone TB2 francúzskymi zameriavacími systémami, čím Baykar získava väčšiu nezávislosť od západných exportných obmedzení (Opex360). O tri týždne skôr pritom Emmanuel Macron v Aténach označil francúzsku doložku o vzájomnej obrane s Gréckom za „nedotknuteľnú“ a rozšíril francúzsky jadrový dáždnik aj na grécke územie (Le Figaro). Paríž tak súčasne sľubuje obranu Grécka a vyzbrojuje krajinu, ktorá sa mu vyhráža.

Nemecko 18. mája obnovilo strategický dialóg s Tureckom, prvé takéto rokovanie od roku 2014. Berlín zároveň skúma turecké rakety dlhého doletu ako možnú náhradu za Tomahawky (KAS). Aj Nemecko podporuje zaradenie Turecka do SAFE.

Prečo Európa nevie odpovedať

EÚ má formálne nástroje na reakciu, keď niekto spochybňuje suverenitu jej členských štátov: sankčný rámec z roku 2019, zmrazenú modernizáciu colnej únie a páku v podobe predvstupových fondov. Pri Turecku však tieto nástroje prakticky nefungujú.

Sankcie vyžadujú jednomyseľnosť v Rade, teda súhlas všetkých 27 vlád. Stačí jeden štát a rozhodnutie padá. Maďarsko už opatrenia voči Turecku vetovalo. Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú v Čiernom mori odkázané na spoluprácu s Ankarou, sa konfrontácii vyhýbajú. Migračná dohoda EÚ a Turecka z roku 2016, na základe ktorej Ankara hostí približne 3,9 milióna sýrskych utečencov, dáva Turecku systémovú páku: sankcie voči Ankare by mohli vyvolať migračnú krízu na juhovýchodnej hranici Európy (CER, Verfassungsblog).

Grécku a Cypru zostáva jeden nástroj: veto. Zablokovali Turecko v SAFE a naďalej brzdia rokovania o modernizácii colnej únie. Veto však iba bráni výhodám, nevytvára náklady. Turecko prišlo o prístup k SAFE v októbri 2025; odvtedy nezmenilo ani jeden námorný nárok.

Koalícia, ktorá lobuje za zrušenie tohto veta, sa rozširuje. Belgicko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Maďarsko a Poľsko podporujú prijatie Turecka do SAFE a rámcujú ho ako logiku aliancie NATO, nie ako ústupok Ankare. Štáty, ktoré kupujú turecké zbrane, sú tie isté štáty, ktoré chcú Turecku otvoriť prístup k európskym obranným peniazom.

Štít NATO

Atény tvrdia, že turecký zastrešujúci zákon nebude mať podľa medzinárodného práva „žiadny právny účinok“. Hovorca gréckej vlády Pavlos Marinakis ho označil za vnútropolitické divadlo (Ethnos). Turecko si však vytvára domácu právnu autorizáciu pre budúce kroky v sporných vodách. Po prijatí zákona už nebude potrebovať ďalší súhlas parlamentu.

Summit NATO v Ankare 7. a 8. júla príde niekoľko týždňov po očakávanom prijatí zákona. Žiadny členský štát EÚ nebude chcieť otvorený konflikt s hostiteľskou krajinou. Turecko najprv uzákoní svoje námorné nároky a potom bude hostiť alianciu, ktorá Európe bráni odpovedať. Načasovanie summitu tak funguje ako štít.