Cyprus blokuje turecké úľavy v EÚ

Maria Angela Holguin Cuellar, bývalá kolumbijská ministerka zahraničia a dnes osobitná vyslankyňa OSN, už mesiace pendluje medzi Nikóziou, Ankarou, Aténami a New Yorkom. Jej úloha znie skromne: dostať obe cyperské strany k dohode aspoň na formáte nových rokovaní. Riešenie konfliktu zatiaľ blízko nie je. Tento diplomatický pohyb sa však stal testom toho, kto bude určovať podmienky európskeho vzťahu s Tureckom, pretože viaceré najväčšie výhody, o ktoré Ankara v EÚ stojí, zostávajú politicky naviazané na pokrok na ostrove (European Council, Yeni Safak).

V Aténach a Nikózii nejde len o samotný Cyprus, ale aj o poradie krokov. Európa potrebuje Turecko pre NATO, riadenie migrácie aj regionálnu stabilitu. Obava znie, že veľké metropoly najprv poskytnú Ankare obchodné a obranné ústupky a až potom budú tlačiť Grécko a Cyprus, aby prijali riešenie, ktoré z toho vyplynie. Proces Holguinovej má tomu zabrániť: udržať dôveryhodnú líniu OSN pri živote, aby Cyprus mohol tvrdiť, že odmeny majú počkať.

Turecké výhody v EÚ stále vedú cez Cyprus

Túto väzbu si EÚ vložila do vlastných rozhodnutí. Závery Európskej rady z rokov 2020 aj 2024 podmieňujú zlepšenie vzťahov s Tureckom deeskaláciou vo východnom Stredomorí a konštruktívnym prístupom ku Cypru (European Council). Dva príklady ukazujú, ako tento mechanizmus funguje. Modernizácia colnej únie potrebuje súhlas členských štátov v Rade, teda orgáne, kde hlasujú vlády EÚ, a Cyprus môže zvýšiť politickú cenu takého mandátu. Bezvízový styk pre tureckých občanov prechádza cez súbor kritérií, ktorý riadi Európska komisia, no politická vôľa v Rade zostáva dôležitá (Commission Turkey report).

Cyprus nemôže právne zablokovať každý spis týkajúci sa Turecka. Ako členský štát EÚ však vie každý z nich politicky predražiť. Grécko túto pozíciu podporuje. Cyperský minister zahraničia Constantinos Kombos povedal, že vízová liberalizácia, modernizácia colnej únie aj širší vzťah s Tureckom musia zostať naviazané na turecké záväzky voči ostrovu (ProtoThema).

Nie každá európska metropola to berie ako tvrdú podmienku. Viaceré veľké vlády chcú mať priestor spolupracovať s Tureckom v obchode, migrácii a bezpečnosti aj bez toho, aby čakali na výsledok Holguinovej misie. Francúzsko chce podmienenosť zachovať, no zároveň si vytvára poistku cez bilaterálne obranné väzby s Cyprom. Podpísalo dohody o spolupráci údajne v hodnote približne 800 mil. EUR, napojené na SAFE, nový obranný úverový nástroj EÚ financujúci vojenské projekty v členských štátoch (Cyprus Mail, European Commission). Tieto vlády Cyprus formálne podporujú. Nechcú však, aby zmrazil každý turecký spis.

Ostrov ako páka aj strategické aktívum

Tu sa rozpor zostruje. Cyprus je nevyriešený konflikt, ktorý brzdí integráciu Turecka s EÚ, a zároveň vojenský uzol, do ktorého EÚ aktívne investuje. Nikózia podpísala úverovú dohodu SAFE v hodnote 1,18 mld. EUR a stavia sa do pozície zázemia pre krízovú reakciu a obranno-priemyselnú spoluprácu (CNA). Obranné peniaze EÚ robia Cyprus užitočnejším pre európsku bezpečnosť. O to ťažšie je obísť ho, no z rovnakých strategických dôvodov majú iné metropoly záujem nechať otvorené kanály s Tureckom.

Turecké odmietanie uznať Cyperskú republiku sa neprejavuje len v mierových rokovaniach, ale aj v bežných medzinárodných fórach. EÚ nedávno kritizovala Ankaru za to, že Cyprus vylúčila z príprav klimatického summitu COP31 (Reuters via Straits Times). Tie isté metropoly, ktoré tam Cyprus bránia, však nechcú, aby blokoval obranné partnerstvá so spojencom v NATO, ktorého potrebujú.

Najväčšia vecná priepasť zostáva na tureckej strane. Turecký minister zahraničia povedal Holguinovej, že Ankara podporuje dvojštátne riešenie a žiada uznanie suverénnej rovnosti tureckých Cyperčanov. To je ďaleko od dlhodobého rámca OSN, ktorý počíta s federálnym usporiadaním (Yeni Safak). Správy o možných prvkoch dohody, ako voľnejšia federácia, územné návraty či priamy obchod pre tureckých Cyperčanov, nemajú oficiálnu podporu žiadnej strany a treba ich čítať skôr ako skúšobné návrhy (Kibris Postasi).

Cyperskí predstavitelia hovoria, že Holguinová ďalej pracuje s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom na zvolaní stretnutia vo formáte „5+1“: dve cyperské strany, Grécko, Turecko a Spojené kráľovstvo plus OSN. Konať by sa mohlo koncom júla alebo začiatkom augusta (Philenews, UN). Holguinová môže tento stôl zvolať. Nemôže však donútiť veľké európske metropoly, aby pokrok na Cypre naozaj považovali za cenu, ktorú musí Turecko zaplatiť za užšie vzťahy s EÚ.