Turecké F-16 rušili lety ministrov EU

Večer 7. júna vzlietli z letiska, ktoré medzinárodné spoločenstvo neuznáva, dve turecké F-16. Z odstupu sledovali lietadlá s ministrami obrany Grécka, Francúzska a Holandska, ktorí mierili na rokovanie EÚ o európskej vzájomnej obrane. Rádiové rušenie z turecky okupovanej časti Cypru narušilo komunikáciu v kokpitoch. Všetky tri lietadlá bezpečne pristáli v Larnake. Na druhý deň ministri rokovali o tom, ako sa má Európa brániť. Ich vlády verejne nepriznali, čo sa nad nimi krátko predtým stalo.

Incident a ticho okolo neho

Cyperské ministerstvo obrany zaznamenalo rušenie v dvoch vlnách: o 19.14 miestneho času proti francúzskemu a holandskému lietadlu a o 19.51 proti gréckemu vojenskému stroju (Protothema, Newsit). Signály vychádzali z letiska Tymbou v okupovanom severe, ktoré funguje bez uznania ICAO, teda agentúry OSN pre civilné letectvo. Dve F-16 ministerské lety sledovali, no nepriblížili sa k nim.

Grécko incident zdokumentovalo oficiálnymi kanálmi. Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Bulharsko, Írsko, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová ani generálny tajomník NATO Mark Rutte nevydali verejné stanovisko (oznámenie EEAS; v povýstupových materiáloch sa odsúdenie neobjavilo). Každý z týchto aktérov má voči Turecku vlastnú závislosť: zbrojné kontrakty, koordináciu v NATO, migračnú politiku alebo energetické trasy.

Len niekoľko dní predtým vydala Európska služba pre vonkajšiu činnosť formálne vyhlásenie, v ktorom odsúdila Moskvu za „nezodpovedné porušenie vzdušného priestoru EÚ“ (EEAS). Keď Turecko narušilo lety troch ministrov EÚ smerujúcich na oficiálne obranné rokovanie, inštitúcie zostali ticho.

Dvojitá hra Francúzska

Výsledok rokovania tento rozpor ešte zvýraznil. Niekoľko hodín po incidente podpísala francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová s Cyprom dohodu o postavení ozbrojených síl, známu ako SOFA. Tá umožňuje nasadenie francúzskych jednotiek na ostrove na „humanitárne účely“ a vytvára rámec pre spoločné cvičenia, zdieľanie spravodajských informácií a námornú spoluprácu (Cyprus Mail).

Francúzsko zároveň rokuje s Tureckom o spoločnej výrobe systému protivzdušnej obrany SAMP/T a nedávno podpísalo partnerstvo medzi firmou Safran a spoločnosťou Baykar, výrobcom dronov TB2 nasadzovaných v tureckých vojenských operáciách (Opex360, Intelligence Online). Paríž teda vyzbrojuje Turecko a zároveň garantuje bezpečnosť krajiny, ktorú Turecko ohrozuje. Žiadny francúzsky poslanec zatiaľ verejne nevynútil vysvetlenie tohto rozporu.

Turecký výpočet

Ankara incident nepriznáva. Médiá blízke tureckému štátu širšiu situáciu rámcujú ako obrannú: Turecko podľa nich „pozorne a opatrne sleduje nedávne zbrojné aktivity“ Grécka a Cypru (Daily Sabah). V tureckom výklade patrí letisko Tymbou samozvanej Severocyperskej tureckej republike. Rádiové výzvy z jeho veže preto Ankara nečíta ako rušenie, ale ako výkon suverenity.

Načasovanie nebolo náhodné. Turecko už predtým zvýšilo obrannú alokáciu pre severný Cyprus na 9,65 mld. lír, čo je približne 47 % jeho celkového balíka pomoci pre okupované územie (Nordic Monitor). Ak by prešiel návrh zákona o námorných jurisdikčných oblastiach, doktrína „Modrej vlasti“ by sa dostala priamo do zákona. Turecké nároky vo vzdušnom a námornom priestore by sa tým posunuli z politických rozhodnutí na právne povinnosti štátu.

Test vzájomnej obrany, ktorý nikto nepomenuje

Ministri obrany EÚ nedokázali spoločne pomenovať rušenie, ktoré zažili cestou na vlastné rokovanie o kolektívnej obrane. V Nikózii sa stretli, aby diskutovali o praktickom naplnení článku 42.7, teda klauzuly EÚ o vzájomnej obrane, ktorá členským štátom prikazuje pomôcť inej členskej krajine po útoku. European Council on Foreign Relations ju označil za „právne významnú, ale operačne neúplnú“: bez veliteľskej štruktúry, vopred pripravených reakcií a jasného postupu pri eskalácii (ECFR). Cyprus, ktorý drží rotujúce predsedníctvo EÚ, tlačil na konkrétne mechanizmy jej uplatnenia.

Článok 42.7 sľubuje solidaritu. Vzdušný priestor nad Nikóziou ukázal, aká slabá je v praxi. Kým európske vlády nedokážu priznať provokáciu proti vlastným ministrom bez toho, aby najprv počítali bilaterálnu cenu, klauzula o vzájomnej obrane zostáva najmä textom v zmluve. Test prišiel ešte pred vojnou a výsledok bol prázdny.