Turecké F-16 sledovali ministrov pri Nikózii

Večer 7. júna vzlietli z okupovaného severného Cypru dve turecké stíhačky F-16 a z väčšej vzdialenosti sledovali vládne lietadlá, ktorými do Nikózie mierili ministri obrany Grécka, Francúzska a Holandska. Do vzdialenosti na zachytenie sa nepriblížili. V tom istom čase riadiaci na letisku Tymbou vysielali pokyny prichádzajúcim lietadlám a rušili ich komunikáciu (iefimerida.gr, Euronews). Letisko Tymbou neuznáva ICAO, civilná letecká organizácia OSN, a Spojené štáty ho nepovažujú za legálny vstupný bod. Všetky tri lietadlá bezpečne pristáli.

Ministri leteli na neformálny summit ministrov obrany EÚ, ktorý hostil Cyprus. Ten do konca júna drží rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, teda fóre, kde vlády členských štátov určujú politické priority Únie. Na programe bola podpora Ukrajiny, námorná bezpečnosť a nová obranná dohoda medzi Francúzskom a Cyprom, ktorá vytvára stály právny rámec pre francúzske vojenské operácie na ostrove (La Croix).

Dohoda, ktorú Ankara chcela zastaviť

Dohodu typu Status of Forces Agreement, teda zmluvu určujúcu právne postavenie zahraničných vojakov na území hostiteľskej krajiny, podpísali na druhý deň francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová a jej cyperský rezortný partner Vasilis Palmas. Doterajšiu ad hoc francúzsku vojenskú prítomnosť na Cypre mení na štruktúrované usporiadanie: spoločné cvičenia, logistický prístup, zdieľanie obranných technológií a právo využívať ostrov ako zázemie pre operácie vo východnom Stredomorí (Cyprus Mail). V praxi sa Cyprus stáva francúzskou predsunutou základňou, z ktorej možno nasadzovať jednotky bez nových rokovaní pri každej operácii.

Predseda vlády tureckých Cyperčanov Ünal Üstel dohodu okamžite odmietol a označil ju za hrozbu pre „krehkú rovnováhu“ v regióne (Daily Sabah). Ankara akékoľvek obťažovanie poprela a tvrdila, že lietadlá EÚ narušili vzdušný priestor samozvanej „Tureckej republiky severného Cypru“, ktorú okrem Turecka neuznáva žiadny štát. Turecké F-16 boli podľa Ankary „preventívnym opatrením“. Načasovanie však hovorilo iným jazykom: sledovanie lietadla francúzskej ministerky len niekoľko hodín pred podpisom vojenskej dohody na ostrove bolo priamym signálom, že Ankara považuje akúkoľvek stálu západnú vojenskú stopu na Cypre za červenú čiaru.

Prečo Brusel nevie reagovať

Európska komisia uviedla, že incident „skúma“. Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci, teda hlavná diplomatka Únie, verejne nereagovala.

Ticho Bruselu nevzniká náhodou, ale z pravidiel. Každé záväzné rozhodnutie v zahraničnej politike EÚ si v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vyžaduje jednomyseľnosť, teda súhlas všetkých 27 členských štátov. Stačí jeden nesúhlas a rozhodnutie padá. Maďarsko, ktoré udržiava blízke vzťahy s Ankarou, už opakovane vetovalo opatrenia kritické voči Turecku. Ďalšie členské štáty majú s tureckými dodávateľmi obranno-priemyselné väzby, pre ktoré je otvorená konfrontácia politicky aj prakticky nevýhodná (Modern War Institute). Kallasová nemôže odsúdiť Turecko bez toho, aby otvorila proces hľadania konsenzu, o ktorom vie, že pravdepodobne zlyhá.

Francúzsko ide bilaterálne

Paríž si z toho vyvodil vlastný záver. Namiesto snahy o konsenzus v zahraničnej politike EÚ, ktorý môže Maďarsko vetovať, buduje Francúzsko sieť bilaterálnych dohôd SOFA s Cyprom, Gréckom, Rumunskom a Poľskom. Tieto dohody nepotrebujú hlasovanie EÚ. Žiadny členský štát ich nemôže zablokovať. Nikózska dohoda je najnovším článkom reťaze, ktorá obchádza Brusel.

Vautrinová verejne neodsúdila sledovanie vlastného lietadla. Neurobil to ani holandský minister. Iba grécky minister Nikos Dendias o incidente formálne informoval svojich partnerov na summite EÚ (Euronews). Každá mlčiaca vláda si pritom stráži vlastný bilaterálny vzťah s Tureckom a vyhýba sa sporu, ktorý by mohol zasiahnuť obranné kontrakty, logistiku v NATO alebo spoluprácu pri migrácii.

Cyprus plánuje podať formálne sťažnosti Kallasovej aj organizácii ICAO (Philenews). Či z nich vzíde viac než potvrdenie prijatia, závisí od toho, či niektorý členský štát zatlačí na vyhlásenie Rady EÚ a či ho Maďarsko pustí ďalej. Cieľ „strategickej autonómie“ EÚ stojí na predpoklade, že Únia vie brániť vlastné záujmy aj bez americkej opory. Dňa 7. júna nedokázala vydať ani vyhlásenie na obranu lietadiel vlastných ministrov.