Dve mená brzdia sankcie EÚ

Bulharsko ukázalo, ako málo stačí na zablokovanie celej sankčnej dohody. Premiér Rumen Radev 3. júla v parlamente povedal, že nepodporí 21. balík sankcií EÚ proti Rusku, ak z čierneho zoznamu nezmiznú dve mená: patriarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill a Vagit Alekperov, podnikateľ spojený s bulharskou rafinériou Lukoilu. Radev argumentoval energetickou bezpečnosťou a rizikom výpadku v závode v Burgase (BTA, European Pravda).

V zozname sú stovky osôb a firiem. No pri sankciách EÚ stačí aj spor o dve položky. Zahraničnopolitické sankcie sa podľa Zmluvy o Európskej únii prijímajú jednomyseľne, takže súhlas musí dať všetkých 27 vlád (prehľad Rady EÚ o sankciách). Mená sankcionovaných osôb a spoločností sú v prílohách právneho textu. Vláda preto nemusí odmietnuť celú konštrukciu balíka; stačí, ak namietne jedno meno. Pravidlo jednomyseľnosti z takejto námietky robí plnohodnotné veto.

Ako Sofia podržala celý spis

Do 9. júla Sofia zmiernila slovník. Minister obrany Dimitar Stoyanov v bulharskej televízii vysvetľoval: „Nie je to veto. Sú to výhrady, ktoré navrhujeme, aby boli tieto osoby odstránené zo sankčného režimu“ (Fakti). Podstata sa však nezmenila. Sofia stále žiadala vyškrtnutie oboch mien. Zmenil sa len spôsob, akým tú istú požiadavku politicky predávala.

Najpravdepodobnejší výsledok je, že balík prejde bez Kirilla a Alekperova. Podľa Pravdy diplomati očakávajú, že mená sa zo zoznamu potichu odstránia. Bulharsko pri Kirillovi podporilo aj Taliansko, podľa dostupných správ preto, že Vatikánu prekáža sankcionovanie hlavy kresťanskej cirkvi (Euromaidan Press).

Taktika, ktorú poznajú aj iné hlavné mestá

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár telefonoval so svojím bulharským partnerom a verejne podporil prístup Sofie. Povedal, že nová bulharská vláda si „presadzuje svoje záujmy podobne ako Slovensko“ (Teraz). Maďarské médiá zasadili spor do domáceho kontextu Budapešti, ktorá už roky používa hrozbu veta na získavanie ústupkov pri európskych fondoch aj zahraničnej politike (hir36).

Dôkaz o koordinácii Sofie, Budapešti a Bratislavy neexistuje. Maďarsko však vytvorilo použiteľný vzorec: oprieť sa o jednomyseľnosť, prinútiť Brusel k ústupku a doma ukázať voličom výsledok. Slovensko teraz prezentuje bulharský postup ako bežnú prácu v Rade, nie ako obštrukciu (ta3).

Kde sa balík ohýbal

Spor o dve bulharské mená bol iba jedným frontom. Keď sa návrh dostal na COREPER, teda výbor veľvyslancov členských štátov, ktorý pripravuje rozhodnutia ministrov, z jedného sankčného balíka už bolo niekoľko paralelných obchodov (Capital.gr, Kyiv Independent).

Grécko, Cyprus a Malta tlačili na skrátenie zmrazenia cenového stropu na ruskú ropu zo šiestich mesiacov na tri alebo štyri. Tento strop umožňuje západným lodným, poisťovacím a finančným službám pracovať s ruskou ropou len vtedy, ak sa predáva pod určenou cenou. Cieľom je znižovať príjmy Moskvy bez výpadkov na svetovom trhu (in.gr). Kratšie zmrazenie je dôležité preto, že môže neskôr umožniť zvýšenie stropu, a teda aj vyššie príjmy Ruska z ropy (Pravda). Všetky tri krajiny majú veľké námorné sektory, ktoré pravidlá cenového stropu priamo zasahujú.

Popri tom Francúzsko a Taliansko presadili zúženie navrhovaného zákazu vstupu pre ruských vojnových veteránov (Euronews). Ďalším zdrojom napätia boli kvóty na dovoz ruských rýb.

Každá takáto výnimka učí členské štáty, že citlivé mená, odvetvia alebo domáce priemysly sa dajú ochrániť vyjednávaním v poslednej fáze. Dvadsiaty prvý sankčný balík zrejme prejde. Jeho obsah však bude odrážať najmä to, ktoré vlády mali najsilnejší domáci dôvod brzdiť dohodu, nie spoločný odhad, čo najviac zvyšuje tlak na Moskvu.

Sankčný režim EÚ časť takýchto kompromisov unesie. Neunesie však nekonečný sled rokovaní, v ktorých konečné podmienky určujú najmenej ochotné hlavné mestá. Európska rada, teda fórum lídrov členských štátov určujúce politický smer Únie, by sa mohla k požiadavke jednomyseľnosti pri sankciách vrátiť. Zatiaľ to však nenavrhol žiadny líder.