Ukrajinské drony zasiahli ruské palivo

Na Azovskom mori horelo palivo. Za štyri dni začiatkom júla zasiahli ukrajinské Sily bezpilotných systémov najmenej 25 plavidiel, ktoré viezli palivo smerom na Krym: tankery, trajekt aj lode na suchý náklad (Naval News, BBC). Cieľom boli tankery takzvanej tieňovej flotily, teda staršie lode s neprehľadným vlastníctvom a poistením mimo západného systému, ktoré pomáhajú udržiavať ruské palivo v obehu napriek 17 balíkom sankcií EÚ (Rada EÚ). Sankcie zvyšujú administratívne a finančné náklady. Drony menia logistický problém na fyzickú škodu.

Kam nedosiahnu prístavy ani poisťovne

Európska únia vie plavby tieňovej flotily skomplikovať a predražiť. Môže zaradiť plavidlá na sankčné zoznamy, zakázať im vstup do prístavov, obmedziť námorné služby a tlačiť na poisťovne. Čo však nedokáže, je zastaviť tanker uprostred plavby. Podľa medzinárodného námorného práva môže vojnová loď na otvorenom mori vstúpiť na cudzie plavidlo len v úzko vymedzených prípadoch, napríklad ak má podozrenie, že loď je bez štátnej príslušnosti alebo pláva pod falošnou vlajkou. Takto to upravuje článok 110 Dohovoru OSN o morskom práve, ktorý určuje, kto a za akých okolností môže koho na mori zastaviť.

Aj zriedkavé zásahy, ku ktorým dôjde, zvyčajne nevyradia plavidlo zo služby natrvalo. Sankcie zvyšujú cenu obchodu. Samy osebe však lode z vody neodstránia.

Ukrajinská kampaň v Azovskom mori tento rozdiel ukazuje veľmi priamo. Veliteľ Robert Brovdi označil poškodené tankery za sankcionované plavidlá s nosnosťou približne 7 000 ton, postavené v rokoch 2006 až 2012, ktoré viezli benzín z ruského prístavu Taganrog na Krym (Maritime Executive, The Insider). Útok na palivový uzol TES-Terminal-1 v Kerči 6. júla otvoril celú operáciu. Počas ďalších troch nocí nasledovali dronové útoky na tankery (LIGA.net).

Pravdepodobný vzorec, neoverený rozsah

Verejne dostupné informácie podporujú širšie tvrdenie, že Ukrajina zasiahla palivovú logistiku okolo Krymu. Ruské okupačné úrady vyhlásili na polostrove palivovú núdzu už 26. júna, teda ešte pred začiatkom námorných útokov. Dáta NASA na detekciu požiarov ukázali tepelné stopy zodpovedajúce nahláseným zásahom. Estónska verejnoprávna stanica zasadila útoky do širšej ukrajinskej snahy prerušiť zásobovacie trasy na polostrov (ERR).

Overenie na úrovni jednotlivých plavidiel však zaostáva. Videozábery sa nepodarilo nezávisle geolokalizovať ani časovo zaradiť. Verejné zoznamy zasiahnutých tankerov sa medzi zdrojmi úplne nezhodujú a jedno plavidlo sa ešte niekoľko dní neskôr identifikovalo (Critical Threats). Tvrdenie, že všetky zasiahnuté lode už boli na sankčných zoznamoch, zatiaľ zostáva ukrajinským tvrdením, nie otvorene overeným faktom.

Grécko a obchodné rozdelenie Európy

Útoky prichádzajú do Európy, ktorá je už rozdelená aj v tom, ako presadzovať vlastné sankcie. Grécki lodní vlastníci podľa dát Financial Times, o ktorých informovali grécke médiá, zarobili za tri roky na preprave ruskej ropy najmenej 3,8 miliardy dolárov (Euro2day, Newsbeast). Atény sa obávajú, že tvrdšie vymáhanie sankcií poškodí európske ekonomiky viac než Rusko a zároveň vytlačí tankery úplne mimo európsky dohľad. Prísnejšie kontroly vlajok môžu prevádzkovateľov presunúť k ruským registrom alebo poisteniu mimo skupiny G7 namiesto toho, aby obchod zastavili (S&P Global).

Dôsledky nie sú iba obchodné. V rumunskom prístave Konstanca explodoval ukrajinský námorný dron a Bukurešť následne žiadala Kyjev, aby drony vstupujúce do rumunských vôd programoval na samodeštrukciu (News.ro).

Európa postavila sankčný režim tak, aby predražila ruskú energetickú dopravu. Grécko profituje z priestoru medzi sankčným zoznamom a jeho vymáhaním. Rumunsko nesie vedľajšie riziko vojenského riešenia. Ukrajina, ktorá nechce čakať, kým sa dodržiavanie sankcií prejaví v praxi, skúša, či fyzické ničenie dosiahne to, čo samotný zápis na zoznam nedokáže.

Kyjev zatiaľ ukázal, čo sankcie EÚ samy nedokážu: zmeniť sankcionovaný tanker na zastavený tanker. Či z toho vznikne trvalý tlak, bude závisieť od odpovedí, ktoré trh ešte nedal: ktoré plavidlá sú vyradené, aký náklad sa stratil a či poisťovne budú ďalej kryť azovskú trasu. Dovtedy Európa nevie, či sleduje strategickú zmenu alebo len pôsobivé zábery.