Ukrajinské drony narazili na limit 161 km/h

V noci z 13. na 14. októbra začali ukrajinské útočné a zachytávacie drony počas misií strácať satelitné spojenie. Ukrajinskí predstavitelia pripísali výpadky rýchlostnému limitu, ktorý sa bez varovania objavil na termináloch služby Starshield, vojenskej satelitnej siete SpaceX (AP, Reuters). Služba sa čiastočne obnovila, limit však zostal. Nikto neuviedol, kto ho nastavil, a lídri EÚ, ktorí sa stretnú 15. a 16. októbra, zatiaľ nemajú pripravenú náhradu (Council).

Ukrajinský 7. zbor výsadkových útočných síl uviedol, že spojenie s dronmi mohlo vypadnúť na 10 až 20 sekúnd aj pri rýchlosti 110 až 120 km/h. Niektoré misie preto zrušili (ArmyInform). Operátor útočného dronu alebo dronu, ktorý prenasleduje prilietajúci ruský stroj, môže počas takého výpadku stratiť cieľ.

V stredu večer minister obrany Mychajlo Fedorov uviedol, že sa obnovuje spojenie aj pri rýchlostiach do 160 km/h, čo umožňuje opäť lietať s útočnými a zachytávacími dronmi. Žiadal zrušenie limitu (Ukrainska Pravda). Jeho ministerstvo však potvrdilo, že formálny limit okolo 161 km/h stále platí (Ukrinform). Ide o informácie ukrajinských predstaviteľov. Nezávislé telemetrické údaje ani počet zmarených misií zatiaľ nezverejnili.

Nastavenie, ku ktorému sa nikto nehlási

Elon Musk povedal, že Starshield na rozdiel od komerčného Starlinku vlastní a riadi vláda USA. O rýchlostných limitoch a podmienkach používania podľa neho rozhoduje armáda a napokon prezident (Musk on X). Vysokopostavený predstaviteľ USA však pre Axios uviedol užšie tvrdenie: administratíva nemala s týmto konkrétnym obmedzením nič spoločné a spýta sa SpaceX, čo sa stalo (Axios).

Obe vyjadrenia môžu platiť súčasne, no neodpovedajú na podstatnú otázku. Niekto zmenil nastavenie, od ktorého závisí, či ukrajinské drony môžu lietať, a americká armáda zatiaľ neuviedla, kto to urobil.

Podozrenie v Kyjeve má čerstvé politické pozadie. Na rokovaniach v Miami vyslanci Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner tlačili na Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie. Podľa Financial Times zaznelo na stretnutí 9. októbra aj varovanie, že USA môžu ukončiť zdieľanie spravodajských informácií. Americký predstaviteľ však poprel, že by taká hrozba padla. Nič nespája rokovanie v Miami s rýchlostným limitom, no vysvetľuje, prečo v Kyjeve vnímajú technický výpadok aj ako možný nástroj nátlaku.

Európske peniaze Európe kontrolu nezabezpečili. Nemecko v roku 2023 zaplatilo za 10 000 pozemných staníc Starlinku pre Ukrajinu (German Foreign Office), no podľa Muska sa limity určujú vo Washingtone.

Varovania, ktoré prišli neskoro

Varovania pred raketami ukazujú rovnakú závislosť od spojencov cez iný systém. Zelenskyj uviedol, že partnerské krajiny vopred neupozornili na päť balistických rakiet, ktoré 12. októbra zasiahli Kyjev (Ukrainian presidency). Nasledujúcu noc hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat povedal, že spojenci neupozornili na prvú vlnu, no pred tromi ďalšími varovali (Ukrinform).

Hlavná hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová povedala, že Brusel nemá informácie o zastavení zdieľania amerických spravodajských údajov (European Commission). Konkrétne varovania teda zlyhali, príčina však zostáva neznáma. Širší nedostatok je starší: v januári 2026 dospel IISS k záveru, že Európa zatiaľ nedokáže nahradiť americké infračervené satelity, ktoré pri štarte zachytávajú tepelnú stopu raketového motora (IISS).

Čo môže Európa ponúknuť

Najbližším nástrojom EÚ je Govsatcom, spoločný fond satelitných spojení, do ktorého členské štáty prispievajú kapacitou svojich národných systémov. Hovorca Európskej komisie Thomas Regnier povedal, že širší prístup Ukrajiny sa prerokúva a existujúca kapacita by mohla zabezpečiť základné spojenie. Odmietol ju však porovnať so Starshieldom (European Commission). Také spojenie môže slúžiť veliteľským stanovištiam a zásobovacím uzlom, nie dronom počas letu. Kapacita navyše patrí vládam, ktoré satelity vlastnia.

Väčšou prekážkou je hardvér. Reuters zistil, že spojenci nemajú pripravený terminál, ktorý by sa dal namontovať na zasiahnuté drony (Reuters). Najbližším európskym riešením je prenosný terminál OneWeb typu manpack, určený na nosenie vojakom alebo montáž do vozidla (Intellian). Európska konštelácia IRIS² má byť plne funkčná až v roku 2029 (European Commission).

Lídri môžu tento týždeň podniknúť aj konkrétne kroky. Štáty s vlastnou satelitnou kapacitou ju môžu vyhradiť ukrajinským veliteľským stanovištiam, ďalšie môžu financovať kompatibilné terminály a niektoré zdieľať svoje satelitné snímky. Žiadne z týchto opatrení však neobnoví dve spojenia, ktoré zlyhali. Po zlepšení služby limit zostal, jeho pôvodca nie je známy a nič z toho, čo Európa tento týždeň predstavila, nenahrádza spojenie s dronmi počas letu ani včasné varovanie pred odpálením balistickej rakety. Obe schopnosti sú naďalej závislé od amerických systémov.