Zákon o menšinových školách otvoril Ukrajine 17 kapitol

Ukrajina aj Moldavsko otvorili 13. októbra v rokovaniach o vstupe do EÚ každá 17 nových kapitol (Rada EÚ). Deň predtým schválil ukrajinský parlament zákon o školách národnostných menšín, ktorý žiadalo Maďarsko. Maďarská ministerka zahraničných vecí potom povedala, že Budapešť by mohla dať súhlas (ukrajinský parlament, Telex). Tento sled udalostí ukazuje, čo si môže presadiť jedna vláda, keď každý krok rozširovania vyžaduje súhlas všetkých členských štátov.

Čo sa vlastne otvorilo

Otvorenie kapitol ešte neznamená vstup do EÚ. Rokovania sú rozdelené do šiestich tematických okruhov. Tento týždeň sa otvorili dva z nich: týkajú sa pravidiel jednotného trhu, teda spoločného európskeho trhu s tovarom, službami, pracovníkmi a kapitálom. Každá krajina má teraz otvorené štyri zo šiestich okruhov (Rada EÚ).

Otvorením okruhu vlády EÚ určia podmienky, ktoré musí kandidátska krajina splniť, kým bude možné uzavrieť ktorúkoľvek kapitolu v danom okruhu. Ukrajina musí napríklad zabezpečiť účinnú kontrolu štátnej pomoci. Inými slovami, potrebuje úrad, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby verejné peniaze zvýhodňovali vybrané firmy na úkor ich konkurentov na spoločnom trhu (stanovisko k 2. okruhu).

Ani jedna krajina nedostala termín vstupu. Ten bude známy až po uzavretí zmluvy o pristúpení, ktorú musí schváliť a ratifikovať každý členský štát (článok 49 Zmluvy o EÚ).

Cena za maďarský súhlas

Spor sa začal po zmenách ukrajinského školského zákona z roku 2017. Benátska komisia, skupina odborníkov na ústavné právo pri Rade Európy, vtedy odporučila Kyjevu pravidlá upraviť tak, aby lepšie vyvažovali jednotlivé záujmy (Benátska komisia). Budapešť odmietala podporiť tento týždňový krok, kým Ukrajina neprijme zákon so silnejšími zárukami pre vzdelávanie v jazykoch menšín.

Ukrajinský parlament schválil 12. októbra návrh zákona č. 16119 266 hlasmi (ukrajinský parlament). Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová potom povedala, že Maďarsko môže súhlasiť. Zároveň sľúbila, že spolu s menšinovými skupinami v Zakarpatsku bude dohliadať na uplatňovanie zákona. V tomto západoukrajinskom regióne žije väčšina Maďarov na Ukrajine (Telex). Členské štáty schválili písomné pozície EÚ k rokovaniam v ten istý deň (stanovisko k 3. okruhu, To Brief).

Zákon sa týka aj rumunsky hovoriacich obyvateľov a Bukurešť túto vec ešte nepovažuje za uzavretú. Prezident Nicușor Dan privítal nové znenie, zároveň však povedal, že Rumunsko bude naďalej presadzovať, aby sa deti mohli vzdelávať v rumunčine až do konca strednej školy (Aradon).

Moldavsko otvorilo okruhy v ten istý deň

Moldavsko do sporu o školský zákon nezasahovalo. Rokuje podľa vlastných pozícií, a v zásade by sa preto malo hodnotiť podľa vlastných výsledkov. Na samostatnej konferencii však v ten istý deň ako Ukrajina otvorilo tie isté tematické okruhy (Rada EÚ).

Zverejnené záznamy ukazujú, že rokovania oboch krajín napredovali súbežne. Nevyplýva z nich, že by niekto zdržal Moldavsko, aby počkalo na Kyjev. Ak budú krajiny postupovať v tandeme aj naďalej, veto namierené proti Ukrajine by však zablokovalo aj postup Moldavska.

Európska komisia chce odstrániť možnosť, aby jedna krajina zabrzdila strednú fázu rozširovania. Šiesteho októbra navrhla, aby sa o priebežných krokoch, napríklad o otváraní tematických okruhov, rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou. Konečné prijatie do EÚ by aj naďalej vyžadovalo jednomyseľný súhlas (Európska komisia). Ak by návrh prijali, Maďarsko by samo už nemohlo zablokovať podobný krok, ako bol tento týždeň. Za rozhodnutím by muselo stáť aspoň 15 z 27 vlád zastupujúcich 65 % obyvateľov EÚ (Zmluva o EÚ).

Samotný návrh Komisie nič nemení. Schváliť by ho museli vlády členských štátov, takže o obmedzení práva veta by rozhodovali aj tie vlády, ktoré ho dnes majú. Návrh nemal na rozhodnutia z tohto týždňa nijaký vplyv.

Maďarsko nie je jedinou krajinou, ktorá využíva tieto podmienky. Grécky minister zahraničných vecí Giorgos Gerapetritis spojil ďalší postup Albánska so zabezpečením dokladov o vlastníctve pre tamojšiu grécku menšinu (grécke ministerstvo zahraničných vecí).

Budapešť si stanovila prijatie zákona ako podmienku, ukrajinský parlament ho schválil a rokovania sa nasledujúci deň posunuli. Jedna vláda tak dosiahla, že kandidátska krajina prijala zákon podľa jej požiadavky, a za to získala procedurálny krok. Maďarský súhlas sa však vzťahuje iba na tento krok. Dva okruhy vrátane poľnohospodárstva a prostriedkov kohéznej politiky zostávajú neotvorené (Rada EÚ). Ak vlády neprijmú zmenu hlasovania, na ich otvorenie bude opäť potrebný súhlas každého členského štátu vrátane Maďarska.