Viedenský kanál obišiel Ukrajinu

V júli sa vo Viedni stretli bývalí vysokí predstavitelia Británie, Francúzska a Nemecka s nemenovaným ruským partnerom, aby skúmali podmienky možných mierových rokovaní o vojne na Ukrajine, informoval Bloomberg. K stretnutiu sa neprihlásila žiadna vláda. Ruský účastník zostal bez mena. Celá epizóda patrí do sivej zóny zákulisnej diplomacie: hovorilo sa o ukončení vojny, no bez krajiny, ktorá ju vedie.

Bývalí predstavitelia, žiadny formálny mandát

Bloomberg pomenoval troch západných účastníkov. Tim Barrow bol poradcom britskej vlády pre národnú bezpečnosť. Markus Ederer pôsobil ako nemecký štátny tajomník a neskôr ako veľvyslanec EÚ v Rusku. Pierre Vimont je skúsený francúzsky diplomat a bývalý generálny tajomník Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, teda diplomatickej služby EÚ. Všetci traja majú za sebou funkcie, vďaka ktorým sú pre Moskvu čitateľní a potenciálne dôveryhodní partneri.

Stretnutie podľa Bloombergu zorganizovalo Centre for Humanitarian Dialogue, švajčiarska mimovládna organizácia zameraná na sprostredkovanie v konfliktoch (Bloomberg). Ederer a Vimont zároveň sedia v jej správnej rade (Gândul). Práve toto prepojenie je dôležité: rozmazáva hranicu medzi súkromnou účasťou bývalých diplomatov a neformálnym pôsobením v prospech etablovanej mediačnej organizácie.

Ruská strana zostáva nejasná. Korešpondent n-tv Rainer Munz špekuloval, že účastníkom mohol byť Alexander Vološin, bývalý šéf kremeľskej administratívy, no označil to len za možnosť, nie za potvrdenú identitu (n-tv). Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na žiadosť Bloombergu o komentár nereagoval.

Vlády sa dištancujú, no kanál nezatvárajú

Všetky dotknuté metropoly sa od stretnutia dištancovali. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že o ňom nemalo „keine Kenntnis“, teda žiadnu vedomosť, a že rozhovory sa nekonali v jeho mene ani s ním neboli koordinované (Berliner Zeitung). Francúzsko komentár odmietlo (Challenges). Británia poskytla len všeobecnú formuláciu o podpore „spravodlivého a trvalého mieru“ bez toho, aby sa vyjadrila k bývalým predstaviteľom (The Moscow Times).

Vlády si teda rozhovor neprivlastnili, ale ani ho neodmietli ako neprijateľný. Ako vysvetlil Telegrafi, takéto stretnutia vlády nezaväzujú a bývalým predstaviteľom umožňujú skúmať riešenia, ktoré sa neskôr môžu dostať k súčasným autoritám. Londýnu, Parížu a Berlínu takýto model dáva možnosť poprieť zodpovednosť. Moskve zároveň dáva komunikačný kanál.

Východ v tom vidí varovanie

Francúzske a nemecké médiá opisovali Viedeň najmä ako prieskumnú diplomaciu. Poľské médiá ju čítali ako riziko.

Bývalý poľský veľvyslanec Jerzy Marek Nowakowski označil stretnutie za „nie dobrý signál“. Tvrdil, že kanál s Moskvou nie je v poľskom záujme a že neprítomnosť Poľska „nám neslúži“ (Fakt). Onet spojil Viedeň s iným zákulisným stretnutím v Baku zo začiatku júla, na ktorom sa zišli ďalší bývalí nemeckí a ruskí predstavitelia. Dve neformálne stretnutia v jednom mesiaci, v oboch prípadoch s bývalými nemeckými predstaviteľmi, bez Ukrajiny a bez štátov východného krídla: práve opakovanie z toho robí vzorec, nie izolovanú epizódu.

Viedenské stretnutie prišlo krátko po tom, ako Británia a Francúzsko ako spolupredsedovia Koalície ochotných, teda vojenskej podpornej aliancie pre Ukrajinu, zopakovali, že akýkoľvek mier musí zahŕňať „plnú a nepretržitú účasť“ Ukrajiny. Júlová Kyjevská deklarácia pomenovala princíp ešte priamejšie: o Ukrajine sa nesmie rozhodovať bez Ukrajiny.

Vo Viedni sa nerozhodovalo. No skúmanie podmienok budúcich mierových rokovaní bez Ukrajiny a s nemenovaným ruským partnerom presne testuje princíp, ktorý mal podobným situáciám zabrániť. Tri najväčšie európske mocnosti nemôžu donekonečna opakovať, že bez Kyjeva sa nič nedeje, a zároveň nevysvetliť, či ich bývalí vysokí predstavitelia mimo dohľadu Kyjeva mapujú pozície Moskvy. Ukrajina aj východné krídlo EÚ majú právo vedieť, čo tieto kanály prinášajú a kto ich prípadne schválil.