USA nechávajú v Estónsku stovku vojakov

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur minulý týždeň potvrdil, že počet amerických vojakov v krajine klesol z približne 500 až 700 na menej než 100 (NV). Niekoľko dní predtým odišlo z Litvy asi 1 000 amerických vojakov po tom, čo Pentagon zrušil súvisiacu rotáciu obrnenej brigády do Poľska (Stars and Stripes). Od Pobaltia po Čierne more sa začína ukazovať rovnaký vzorec. Americké rotácie v Európe sú dočasné nasadenia, ktoré pokračujú len vtedy, keď Washington pošle náhradu. Práve táto náhrada prestáva byť samozrejmá. Európski spojenci rýchlo stavajú náhradné riešenia, no jedno vyrobiť nevedia: politické rozhodnutie Bieleho domu vyslať vojakov.

Vypínač drží Washington

Americké rotačné jednotky v Európe nie sú právnym nárokom hostiteľských krajín. Smer určuje prezident, počty riadi minister obrany a velitelia v teréne vykonávajú rozkazy. Keď minister obrany Pete Hegseth v júni spustil šesťmesačné preskúmanie americkej vojenskej prítomnosti v Európe, dostal tým každú rotáciu na východnom krídle NATO do jedného rozhodovacieho cyklu vo Washingtone. Podľa Liga, ktorá cituje Wall Street Journal, Hegseth zvažoval hlbšie škrty, no Biely dom ich zablokoval bez toho, aby otázku uzavrel. Preskúmanie pokračuje a krajiny, ktoré americké jednotky hostia, musia plánovať s neistotou, ktorú samy nevedia odstrániť.

Pod touto úrovňou vedia európski spojenci urobiť veľa. Po odchode časti amerických síl zaplnili väčšinu dier v priebehu niekoľkých týždňov (AP via Boston Globe). Od 1. júla prevzal 1. nemecko-holandský zbor koordináciu pozemných síl NATO, ktoré sú už pridelené Estónsku a Lotyšsku. Generálny tajomník NATO Mark Rutte to opísal ako krok, pri ktorom Európania preberajú väčšiu časť pozemnej obrany Európy (NATO, Latvian MoD). Veliteľské štruktúry však presúvajú a riadia sily, ktoré už existujú. Nevytvárajú nové.

Každý štát na krídle sa zaisťuje, no naráža na rovnaký strop

Lotyšsko ponúklo americkým silám prednostný prístup na svoje vojenské základne a výcvikové priestory: lepšie poradie pri plánovaní a podporu pri prijatí jednotiek, aby americký príchod prebehol rýchlejšie (LA.LV). Keď sa Washington rozhodne nasadiť vojakov, znižuje to trenie. Samotné rozhodnutie to nevytvorí.

Litva zašla ďalej. Nemecko tam umiestňuje stálu brigádu, ktorá má do roku 2027 dosiahnuť približne 5 000 ľudí vrátane škôl a škôlok pre deti vojakov (Euronews, LRT). Ide o dlhodobé európske rozmiestnenie, nie o rotačný cyklus. Litovský parlament napriek tomu prijal uznesenie, v ktorom nepretržitú prítomnosť amerických vojakov označil za „nenahraditeľný prvok odstrašenia“ (Regionų žinios). Aj krajina s najsilnejšou európskou poistkou hovorí, že sama osebe nestačí.

Rovnakú logiku vidno pri Čiernom mori v Rumunsku. Spojené štáty tam koncom roka 2025 znížili svoju vojenskú prítomnosť na polovicu (DW). Bukurešť reagovala rozšírením leteckej základne Mihail Kogălniceanu, kam spojenecké sily prichádzajú, zhromažďujú sa a odtiaľ sa presúvajú ďalej na východ (Digi24). Lepšie dráhy a priestory na rozvinutie jednotiek pomáhajú. Európski spojenci však stále nevedia plnohodnotne nahradiť lietadlá, tankovanie vo vzduchu, prieskum ani námorné hliadkovanie, pre ktoré sú americké sily tak ťažko zastupiteľné (AP via Boston Globe).

Za celou východnou obranou stojí Nemecko ako tranzitný uzol. Berlín pripravuje legislatívu, ktorá by v kríze dala vojenskej doprave prednosť na železniciach, cestách a v prístavoch (BMVg). Koridory fungujú lepšie než pred desiatimi rokmi. O tom, kto nimi prejde, však stále rozhoduje Washington.

Limit dobre vystihuje Fínsko. Jeho národná obrana patrí medzi najsilnejšie v Európe a mnohonárodné veliteľstvo NATO v Mikkeli už zahŕňa amerických aj severských dôstojníkov (Finnish Defence Forces). Fínski analytici napriek tomu považujú rýchly prechod k úplnej európskej sebestačnosti za nereálny (Yle).

Od Estónska po Rumunsko je obraz konzistentný. Európski spojenci budujú lepšie veliteľské štruktúry, prístup na základne, dopravné koridory aj právne rámce. Vedia pokryť viac medzier, než sa zdalo možné pred piatimi rokmi. Americká jednotka na spojeneckom území však každú krízu priamo viaže na Washington. Žiadne európske veliteľské usporiadanie tento signál nenahradí. Štáty na frontovej línii môžu pripraviť základne, koridory a velenie. Politické rozhodnutie, ktoré tam umiestni americkú jednotku, dodať nevedia.