US Pentagon sťahuje 9,000 vojakov a protiraketovú obranu z Nemecka a Poľska

Bezpečnostné usporiadanie, na ktorom transatlantická obrana stála od roku 1949, sa teraz mení nie summitom NATO, ale rozhodnutím Pentagonu. V máji 2026 Spojené štáty naraz stiahli 5 000 vojakov z Nemecka, zrušili rotáciu 4 000-člennej obrnenej brigády do Poľska a vzdali sa plánov rozmiestniť na európskom území strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Spolu to vracia americkú vojenskú prítomnosť v Európe na úroveň spred ruskej rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Zároveň vzniká medzera v schopnostiach, ktorú žiadna európska krajina nedokáže zaplniť pred koncom desaťročia.

Bilaterálny zápas o amerických vojakov

V priebehu niekoľkých dní začalo najmenej päť spojencov NATO na východnom krídle verejne presviedčať Washington, aby odchádzajúce jednotky presunul k nim. Rumunský prezident Nicușor Dan vyhlásil, že krajina je pripravená hostiť „toľko amerických vojakov, koľko bude možné“, a pripomenul rozšírenie leteckej základne Mihail Kogălniceanu pri Čiernom mori za 4 mld. eur (Capital.ro, Antena3). Ešte zaujímavejší než samotná ponuka bol rámec, do ktorého ju Dan zasadil: navrhol koncept „NATO 3.0“, teda model rozdelenia nákladov, v ktorom by sa každý spojenec zaviazal primerane prispievať, konkrétne 3,5 % HDP plus ďalších 1,5 % záväzkov, aby si vedel obhájiť väčšiu americkú prítomnosť. Rumunsko si teda nepýta len vojakov. Ponúka nový spôsob, ako si ich zaslúžiť.

Poľsko, kde už na rotačnej báze pôsobí približne 10 000 amerických vojakov, verejne trvalo na tom, že sa nič nemení, hoci jeho vlastní generáli potvrdili, že zrušenie brigády je reálne. Litva ponúkla priestor pre ďalších 1 000 vojakov. Východní spojenci tak začínajú americkú vojenskú prítomnosť vnímať ako cenu, o ktorú sa súťaží bilaterálnymi ponukami priamo vo Washingtone, mimo spoločného aliančného plánovania.

Medzera v zbraniach dlhého dosahu

Počty vojakov sú viditeľnejšia časť rozhodnutia. Európskych vojenských plánovačov však viac znepokojilo tichšie zrušenie iného projektu. Pentagon zastavil aj prápor zbraní dlhého dosahu pre Nemecko, jednotku, ktorá mala obsluhovať pozemné odpaľovacie zariadenia Typhon schopné vypúšťať strely Tomahawk na vzdialenosť viac ako 1 600 km. Práve tento systém mal ako jediný plánovaný krok vyrovnať nerovnováhu, ktorá v Európe vznikla po tom, čo Rusko rozmiestnilo v Kaliningrade rakety Iskander schopné niesť jadrové hlavice. Najdlhší pozemný systém Nemecka dnes dosahuje 84 km. Európska alternatíva, konzorcium ELSA vyvíjajúce spoločnú strelu dlhého dosahu, nemá mať počiatočnú schopnosť skôr než v polovici tridsiatych rokov.

Berlín preto urýchlil snahu kúpiť priamo až 400 striel Tomahawk a odpaľovacích zariadení Typhon. Inými slovami, pokúša sa získať systém, ktorý Spojené štáty odmietli v Nemecku rozmiestniť samy. Francúzsko oznámilo dodatočné obranné výdavky vo výške 36 mld. eur do roku 2030, vrátane štvornásobného zvýšenia výroby munície a rozšíreného jadrového odstrašenia ponúkaného ako ochrana ôsmim európskym partnerom.

Právna poistka

Rozhodnutie vyvolalo najvážnejší kongresový odpor voči európskej politike amerického prezidenta za celé desaťročia. Paragraf 1249 zákona o autorizácii výdavkov na národnú obranu na rozpočtový rok 2026, teda každoročného zákona upravujúceho výdavky Pentagonu, stanovuje minimálny počet 76 000 amerických vojakov v Európe. Pod túto hranicu môže vláda ísť až vtedy, keď minister obrany potvrdí Kongresu, že zníženie slúži národnej bezpečnosti a že spojenci boli konzultovaní. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola.

Predseda výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily Mike Rogers varoval pred „bolesťou“, ak administratíva poruší zákonné minimum. Kongresman Don Bacon označil zrušenie poľskej rotácie za „facku do tváre“ najbližším americkým spojencom. Odpor prichádza z oboch strán. Kongres však nemôže priamo vetovať prezidentský rozkaz o rozmiestnení vojsk. Jeho nástrojom sú najmä obmedzenia financovania a samotné sťahovanie má trvať 6 až 12 mesiacov.

Čo zostáva

Formálna vrstva odstrašenia NATO zostáva nedotknutá: mnohonárodné bojové skupiny rozmiestnené od roku 2016 na východnom krídle majú spolu 10 232 príslušníkov a vedú ich európske rámcové krajiny. Nemecká brigáda s 5 000 vojakmi plánovaná pre Litvu má stále doraziť v roku 2027. Generálny tajomník NATO Mark Rutte na summite B9 trval na tom, že americká prítomnosť zostáva „obrovská a masívna“.

Holandská vojenská rozviedka odhadla, že Rusko by mohlo byť pripravené testovať východnú hranicu NATO do jedného roka od ukončenia bojov na Ukrajine. Obdobie zvýšeného rizika, teda roky 2027 až 2029, sa tak prekrýva práve s časom, keď európske náhrady ešte nebudú existovať. Európa sa snaží vybudovať architektúru odstrašenia, ktorú desaťročia outsourcovala na Spojené štáty. Tempo jej teraz neurčujú európske obstarávacie plány, ale rýchlosť, akou sa dokáže obnovovať ruská armáda.