Spor o Usmanova dáva EÚ sedem dní

Platnosť sankčného zoznamu EÚ s menami ruských občanov mala vypršať 15. septembra o polnoci. Po neúspešnom rannom rokovaní sa veľvyslanci členských štátov popoludní politicky dohodli na sedemdňovom preklenovacom predĺžení, ktoré zachová všetky mená na zozname do 22. septembra (Interfax-Ukraine, European Pravda). Spor, ktorý odklad spôsobil, však zostáva otvorený. Podľa diplomatov Francúzsko a Slovensko odmietajú súhlasiť so štandardným predĺžením, kým Rada EÚ, v ktorej vlády členských štátov prijímajú záväzné rozhodnutia, nevyčiarkne zo zoznamu ruského miliardára Ališera Usmanova (Politico).

Veľvyslanci môžu dosiahnuť politickú dohodu o znení, formálne ju však ešte musí prijať Rada EÚ. Kompromis sprostredkovalo Írsko, ktoré jej pol roka predsedá, no ani predsednícka krajina nemôže prehlasovať Francúzsko či Slovensko (Council of the EU).

Prečo môžu dve vlády zablokovať predĺženie pre všetkých

Na predĺženie sankčného režimu treba jednomyseľný súhlas, takže ho môže zablokovať jediná vláda. Túto právomoc malo Slovensko aj bez podpory ďalšej krajiny. Zapojenie Francúzska preto nezmenilo počty hlasov, ale politické postavenie odporcov: z osamotenej slovenskej námietky vznikol spor, v ktorom stojí na rovnakej strane aj jeden z najvplyvnejších členských štátov.

S dočasným predĺžením Francúzsko súhlasilo, podľa diplomatov však dlhšie pokračovanie sankcií naďalej podmieňuje vyradením Usmanova. Francúzska delegácia ostatným veľvyslancom povedala: „Čelíme konkrétnemu problému národnej bezpečnosti a chceme kladne reagovať na medzinárodných partnerov, ktorí sa na nás obrátili v súvislosti s pánom Usmanovom.“ Podrobnosti neuviedla. K požiadavke sa verejne neprihlásil žiadny konkrétny francúzsky predstaviteľ a ministerstvo zahraničných vecí ju odmietlo komentovať (Euronews).

Slovensko žiada zo zoznamu odstrániť Usmanova aj ďalšieho oligarchu Michaila Fridmana. Zároveň odmieta návrh, podľa ktorého by sa sankcie namiesto každých šiestich mesiacov obnovovali raz ročne (Euronews). Podobnú požiadavku predložilo Slovensko už v marci, no na poslednú chvíľu od nej ustúpilo (LRT).

Azerbajdžanská stopa

Najkonkrétnejšie vysvetlenie francúzskeho postoja vedie k Azerbajdžanu. Podľa EUobserver Azerbajdžan loboval za Usmanova a zároveň zadržiava francúzskeho občana Martina Ryana, ktorého obvinil zo špionáže. Francúzsko sa usiluje o jeho návrat, preto diplomati uvažujú o možnej výmene zadržaného za zrušenie sankcií. Zatiaľ však ide iba o hypotézu: existenciu takejto dohody nepotvrdzuje žiadny francúzsky, azerbajdžanský ani európsky dokument.

Všeobecný súd EÚ vo februári 2024 zamietol Usmanovovu žalobu a potvrdil jeho zaradenie medzi popredných podnikateľov pôsobiacich v odvetviach, ktoré prinášajú ruskému štátu významné príjmy (General Court). Francúzsko teda nemusí žiadať jeho vyradenie na základe rozhodnutia súdu. Ide o politickú požiadavku Paríža, nie o plnenie právnej povinnosti.

Čo sa stane 22. septembra

Ak dohoda do stanoveného termínu nevznikne, dva hlavné dôsledky sankcií sa z právneho hľadiska rozídu. Zákaz cestovania vychádza z rozhodnutia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré obsahuje dátum skončenia platnosti (Decision 2014/145/CFSP), a preto by prestal platiť. Zmrazenie majetku upravuje samostatné nariadenie (Regulation 269/2014), ktoré podobnú lehotu nemá a je priamo záväzné vo všetkých členských štátoch. V platnosti by preto zostalo dovtedy, kým by ho Rada EÚ nezrušila alebo by nezasiahol súd.

Rovnakú taktiku využilo v júli Grécko, keď blokovalo sankčný balík EÚ dovtedy, kým ostatné vlády neprijali výnimku pre prevádzkovateľov napojených na grécky lodný sektor, ktorí prepravujú ruský skvapalnený zemný plyn (Al Jazeera). Mechanizmus je rovnaký: jednomyseľnosť mení úzko vymedzený národný záujem na vyjednávaciu páku voči celej EÚ, pretože každej vláde dáva právo veta. Tentoraz sa táto páka presunula od výnimiek pre konkrétne hospodárske odvetvia k bežnému obnovovaniu sankcií voči jednotlivým osobám.

Sedemdňové predĺženie ukázalo, že všetky členské štáty uprednostňujú zachovanie sankcií pred náhlym prerušením režimu. Jeho stabilitu však nezaručilo. Podľa diplomatov Francúzsko naďalej podmieňuje obnovenie zoznamu vyradením Usmanova, pričom verejne nevysvetlilo, aký bezpečnostný záujem tým sleduje. Dňa 22. septembra budú tie isté vlády rokovať s rovnakým právom veta, ale pod väčším časovým tlakom.