Valónsko schválilo CETA, Francúzsko brzdí

V Namure, hlavnom meste frankofónneho Valónska na juhu Belgicka, schválil regionálny parlament 18. júna ratifikáciu dohody CETA medzi EÚ a Kanadou. Ide o ten istý parlament, ktorý dohodu v roku 2016 zablokoval a na chvíľu z lokálneho hlasovania urobil globálny symbol demokratického trenia. Ústavný paradox, ktorý sa vtedy ukázal, zostal: Brusel môže roky vyjednávať rozsiahlu obchodnú dohodu, no jeden regionálny parlament dokáže celý proces zastaviť.

Dohoda, ktorá už funguje

Valónske áno neotvára obchod s Kanadou zo dňa na deň. Väčšina dohody CETA sa predbežne uplatňuje od septembra 2017. Dohoda sa týka ciel na tovary, verejného obstarávania, teda verejných zákaziek otvorených aj zahraničným uchádzačom, služieb a regulačnej spolupráce (EUR-Lex). Firmy tieto pravidlá využívajú už takmer deväť rokov. Európska komisia opisuje dohodu ako do veľkej miery funkčnú.

Zablokovaný zostáva Systém investičného súdu, teda navrhovaný tribunál, na ktorom by zahraniční investori mohli podľa dohody napádať rozhodnutia vlád. Tieto ustanovenia musí osobitne ratifikovať každý členský štát, pretože CETA je „zmiešaná dohoda“. Niektoré právomoci patria výlučne Bruselu, napríklad určovanie ciel, no investičné právo zostáva v rukách národných štátov. Súdny dvor EÚ toto rozdelenie potvrdil a samostatne rozhodol, že tribunál je zlučiteľný s právom EÚ. Právna zlučiteľnosť však politický spor neukončila.

Obchodná časť teda funguje. Právna architektúra ochrany investorov stále čaká.

Kto získava a kto siaha po brzde

Ekonomiky závislé od exportu vnímajú obchodné dohody ako ochranu pracovných miest. V Holandsku závisí od vývozu približne tretina zamestnanosti a v roku 2023 export vytvoril 375,9 mld. EUR, uvádza Rijksoverheid, verejná informačná služba holandskej vlády. Pre Holandsko, Írsko, Dánsko či Švédsko nie sú dohody ako CETA abstraktnou diplomaciou. Chránia pracovné miesta. Nemecký inštitút ifo odhadol, že CETA by mohla strojnásobiť nemecký vývoz do Kanady a zvýšiť reálny príjem na osobu o 0,19 % (consulting.de).

Z Varšavy alebo Viedne vyzerá tá istá dohoda inak. V Poľsku sa debata sústreďuje na to, či lacnejší dovoz neoslabí domácich farmárov a či ich ochranné doložky naozaj dokážu chrániť (Top Agrar Polska). Rakúske a talianske pokrytie sa zameriava na potravinové štandardy a geneticky modifikované organizmy (Attac Austria, Adnkronos). Spor sa tak vracia k jednoduchej otázke: kto smie zatiahnuť za núdzovú brzdu, keď miestni farmári pocítia náklady?

Skutočnou prekážkou je teraz Francúzsko

Hlasovanie vo Valónsku odklad neukončuje. Francúzsky Senát ratifikáciu odmietol v marci 2024, hoci francúzska Ústavná rada už v roku 2017 označila dohodu za prijateľnú. Francúzsky odpor sa sústreďuje na poľnohospodárstvo, pravidlá bezpečnosti potravín a suverenitu. Ako uvádza Vie publique, vládny vysvetľujúci portál, väčšina CETA sa už uplatňuje, no investičné ustanovenia stále potrebujú parlamentný súhlas, ktorý Paríž nedal.

Nemecko dohodu ratifikovalo v roku 2022, no až po tom, ako Spolkový ústavný súd vyžadoval, aby predbežné uplatňovanie zostalo vratné. Aj vlády naklonené obchodu chceli mať možnosť cúvnuť.

Väčšia otázka, ktorú tento príbeh necháva otvorenú, znie: komu deväť rokov predbežného uplatňovania reálne pomohlo? Celkové objemy obchodu vzrástli. Lenže vieme málo o tom, či colné výhody CETA využili najmä veľkí exportéri alebo aj malé firmy, či z nich ťažili priemyselné regióny alebo periférie. Toto dokazovanie takmer chýba. Štrukturálne napätie pritom zostáva. EÚ navrhuje obchodné dohody, ktoré čoraz viac presahujú clá a vstupujú do investičného práva či regulačných štandardov. Čím ďalej tieto dohody siahajú, tým viac chcú národné parlamenty hlasovať. Oneskorené áno z Valónska na tom nič nezmení. Pri každej ambicióznej dohode, ktorú sa Brusel pokúsi uzavrieť, sa táto otázka vráti.