Valónsko odblokovalo dohodu CETA

Parlament Valónsko-bruselskej federácie, frankofónny zákonodarný orgán v Belgicku, 24. júna 2026 schválil CETA, obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou, ktorú pred takmer desiatimi rokmi pomohol zablokovať. To, že parlament na nižšej ako štátnej úrovni dokáže brzdiť dohodu medzi väčšinou Európy a Kanadou, nie je zvláštnosť belgickej politiky. Takto v praxi funguje zmluvné právo EÚ a ukazuje rozdiel medzi hospodárskou realitou, ktorá už beží, a demokratickým súhlasom, ktorý ju stále dobieha.

Dohoda, ktorá funguje skôr, než je dokončená

CETA, teda Komplexná hospodárska a obchodná dohoda, ruší clá na takmer všetok tovar medzi EÚ a Kanadou, otvára kanadské verejné obstarávanie európskym firmám a znižuje prekážky pre služby a investície (Európska komisia). Väčšina dohody sa predbežne uplatňuje od septembra 2017. Firmy ju už používajú. Spoločné zmluvné výbory sa stále stretávajú; Kanada naplánovala zasadnutie Výboru CETA pre finančné služby v Bruseli na 23. a 24. júna 2026.

Chýba časť o investičných súdoch, známa ako ICS. Ide o zmluvný tribunál, na ktorom môžu zahraniční investori žalovať štáty o náhradu škody, ak krajina poruší investičnú ochranu prisľúbenú v CETA. Prakticky je to osobitný súd pre firmy pôsobiace cez hranice, oddelený od bežných vnútroštátnych súdov.

ICS bol z predbežného uplatňovania zámerne vynechaný, pretože táto časť dohody nepatrí výlučne do právomoci EÚ, ale aj členských štátov. Aby začala platiť, musí ju ratifikovať každá krajina EÚ. V Belgicku to neznamená jedno hlasovanie. Belgická ústava delí právomoc uzatvárať medzinárodné zmluvy medzi federálny štát, tri regióny a tri spoločenstvá, pričom každý má vlastný parlament. CETA je „zmiešaná dohoda“, teda zasahuje do právomocí EÚ aj členských štátov, a Belgicko ju preto nemôže ratifikovať jediným federálnym hlasovaním. Súhlas musí dať každé príslušné subnárodné zákonodarné zhromaždenie.

Kto získava, kto stráca

Belgický ústavný mechanizmus by bol len poznámkou pod čiarou, keby proti dohode neexistoval politický odpor. Valónsky parlament však v októbri 2016 zablokoval už samotný podpis CETA Európskou úniou a spor, ktorý za tým stál, nezmizol.

Belgická podnikateľská federácia AKT tvrdila, že firmy roky čakali na právnu istotu. Z nižších obchodných bariér profitujú exportéri, logistické podniky a firmy dosť veľké na to, aby sa uchádzali o kanadské verejné zákazky. Na opačnej strane stojí belgický poľnohospodársky zväz FUGEA, ktorý vyzval poslancov, aby CETA odmietli. Argumentoval tým, že kanadské hovädzie a bravčové mäso vstupujúce cez colné kvóty, teda pevne stanovené objemy s nižším clom, vytvárajú neférový tlak na chovateľov hospodárskych zvierat s nízkymi maržami.

Obe výhrady majú reálny základ. Nižšie clá a prístup k verejnému obstarávaniu už prinášajú výhody firmám, ktoré ich vedia využiť. Plný mechanizmus ochrany investorov, teda časť dohody, ktorej sa najviac obávajú farmári a kritici z pohľadu suverenity, však stále závisí od parlamentov, ktoré sa možno nikdy nedohodnú.

Belgicko nie je jedinou prekážkou

Rovnaký vzorec sa opakuje aj inde v Európe, len v inom ústavnom obale. Francúzska Ústavná rada CETA v roku 2017 odobrila, no francúzsky Senát v marci 2024 ratifikáciu odmietol pre námietky poľnohospodárov a kritikov zásahu do suverenity. V Holandsku prešla CETA dolnou komorou parlamentu, ale Senát proces nedokončil. V Írsku europoslanec za Sinn Féin zažaloval vládu pre legislatívu prijatú na uľahčenie ratifikácie.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že ICS je zlučiteľný s právom EÚ. Právne teda systém obstál. Politickú výhradu tým však súd nevyriešil: zahraniční investori získavajú právnu cestu, ktorú domáce firmy a občania nemajú.

Žiadny jednotný verejný prehľad EÚ presne nepotvrdzuje, koľko členských štátov do júna 2026 CETA plne ratifikovalo. Odmietnutie vo francúzskom Senáte nemá zjavné riešenie. Holandský a írsky proces zostávajú otvorené. Aj v Belgicku môžu byť po tomto týždni potrebné ďalšie parlamentné kroky.

EÚ dokáže obchodné dohody vyrokovať a väčšinu ich pravidiel uplatňovať predbežne celé roky. Clá klesajú, verejné obstarávanie sa otvára a služby sa pohybujú voľnejšie. Najspornejšie právne ochrany, ktoré umožňujú zahraničným investorom obísť vnútroštátne súdy, však stále závisia od desiatok parlamentov v 27 krajinách. Firmy dnes pod CETA obchodujú. Či raz dostanú celú dohodu, nevie rozhodnúť ani vyriešiť jediný parlament.