Americké jednotky odchádzajú z Estónska

Cvičiská pri Tape na severovýchode Estónska sú tichšie než pred mesiacom. Väčšina amerických vojakov, ktorí tam pôsobili, odišla. Washington pozastavil nové európske nasadenia, kým Pentagon preveruje, kde majú byť americké sily rozmiestnené a ako rýchlo sa dokážu presúvať (ERR).

Tallinn dnes nevie povedať, ktoré jednotky a aká technika ich nahradia, ani kedy sa tak stane. Práve v tejto medzere medzi koncom jednej rotácie a začiatkom ďalšej sa láme otázka odstrašenia.

Ako vyzerá bežná rotácia

Štandardné striedanie funguje ako výmena služby: jedna jednotka odchádza, druhá prichádza, harmonogram je známy týždne vopred a schopnosti v teréne sa prerušia len minimálne. V Estónsku sa tento harmonogram stal nejasným. Minister obrany Hanno Pevkur trvá na tom, že americké sily „neodídu úplne“, otvorenou otázkou však zostáva ich rozsah a schopnosti. Vláda môže pravdivo hovoriť, že NATO drží svoje záväzky, hoci konkrétni vojaci a technika za týmto sľubom sú menej istí.

Estónsko nie je osamelý prípad. V máji Pentagon zrušil plánovanú rotáciu obrnenej brigády s približne 4 000 vojakmi do Poľska, čo zaskočilo aj amerických predstaviteľov (Politico). Minister obrany Pete Hegseth spustil šesťmesačné preverovanie amerických základní v Európe a predstavil ho ako tlak na spojencov, aby prevzali „primárnu zodpovednosť“ za vlastnú obranu (NATO). Podľa dostupných informácií chcel Hegseth pred ministerským rokovaním NATO presadiť hlbšie škrty v Európe, no narazil na odpor (Focus). Konečné rozhodnutie zatiaľ zverejnené nebolo.

Veliteľstvo nie je posádka

Odpoveď NATO má zatiaľ najmä organizačnú podobu. Od 1. júla prevzal 1. nemecko-holandský zbor taktické velenie nad estónskymi a lotyšskými pozemnými silami. Znamená to, že každodenné plánovanie a riadenie vojenskej činnosti, ktoré predtým zastrešovali štruktúry vedené Spojenými štátmi, má teraz v rukách európske veliteľstvo (ERR, Bloomberg). Nemecký minister obrany Boris Pistorius povedal, že NATO sa môže spoľahnúť na európskych spojencov (DW). Americký generál Christopher Donahue na pobaltskej ceremónii ubezpečil spojencov, že Washington „bude po ich boku“ (Arab News/Reuters).

Presun velenia je dôležitý, lebo veliteľstvá rozhodujú o prvých dňoch krízy: kto dostane aký rozkaz, kadiaľ sa presunú jednotky a ako sa spojí spravodajský obraz s reálnou reakciou. Samotné veliteľstvo však nevytvorí vojakov, lietadlá, protivzdušnú obranu ani muníciu. Vie organizovať len sily, ktoré spojenci skutočne pošlú. Najvyšší veliteľ NATO priznal, že Európa nahradila väčšinu výpadkov po amerických škrtoch, no nie všetky (AP/Seattle Times). Najťažšie sa nahrádzajú schopnosti dlhého dosahu a prieskumu.

Najostrejšie tento vzorec vidno v Poľsku. Varšava rokuje o možnej prvej stálej americkej základni, pričom medzi kandidátskymi lokalitami sú Poznaň a Vroclav, a zároveň tlačí na Washington, aby obnovil pozastavenú rotáciu obrnenej brigády (radar.rp.pl). Logika je jednoduchá: ak sú rotácie neisté, prítomnosť treba zmeniť na stálu. Stála základňa však potrebuje súhlas Washingtonu a ten je uprostred vlastného preverovania.

Kto má dať odpoveď

V Kongrese sa proti postupu Pentagonu ozýva odpor. Predseda výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily Mike Rogers povedal, že zákonodarcovia neboli riadne konzultovaní pri skoršom stiahnutí americkej brigády z Rumunska. Členovia Kongresu pracujú na pravidle, ktoré by vyžadovalo posúdenie rizík pred tým, ako počet amerických vojakov v Európe klesne pod 76 000 (The Hill).

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy, teda záväzok, že útok na jedného spojenca je útokom na všetkých, sa nezmenil. Odstrašenie však nie je iba veta v zmluve. Je to výpočet, ktorý si potenciálny protivník robí o silách, rýchlosti reakcie a politickej vôli, ktorým by čelil v prvých hodinách krízy. Keď jednotky, ktoré tento výpočet robia presvedčivým, odídu a dátum náhrady nie je známy, neistota rastie.

Táto medzera sama osebe nedokazuje americký odchod z Európy. Ukazuje však, že odstrašenie v Pobaltí dnes závisí od nezverejneného preverovania Pentagonu, ktorého praktické dôsledky spojenci zatiaľ nevedia zapracovať do plánov. Každá metropola na východnom krídle NATO sa prispôsobuje absencii, ktorú nevie presne zmerať. Preverovanie napokon prinesie odpoveď. Otázka je, či spojenecká pripravenosť môže čakať rovnako dlho.