Washington cieli na staršie stroje ASML

Každý AI chatbot aj generátor obrázkov beží na pokročilých čipoch. Tie sa dajú vo veľkom vyrábať iba so strojmi od jednej firmy: ASML z holandského Veldhovenu. V polovodičovom priemysle je ASML tým, čím by bol jediný výrobca tlačiarenských lisov vo svete závislom od kníh. Jeho litografické systémy premietajú vzory obvodov na kremíkové dosky pomocou extrémne ultrafialového svetla, teda technológie, ktorú žiadna iná firma nedokázala zopakovať v priemyselnom rozsahu. Za rok 2025 vykázal ASML čisté tržby 32,7 mld. EUR a na rok 2026 očakáva 34 až 39 mld. EUR, najmä vďaka dopytu po umelej inteligencii (výročná správa ASML).

Holandsko sa tak takmer náhodou stalo jednou z najdôležitejších krajín v pretekoch o AI. Tento týždeň sa však dostalo do rozporu, ktorý ukazuje, aká zraniteľná je európska pozícia.

Dňa 23. júna sa Holandsko pripojilo k Pax Silica, aliancii vedenej USA, ktorá má koordinovať prístup k nerastným surovinám, energii, čipom a dátovým centrám tak, aby dodávateľské reťazce pre AI zostali medzi spojencami (americké ministerstvo zahraničných vecí). V tom istom týždni však holandský minister zahraničného obchodu Sjoerd Sjoerdsma odletel do Washingtonu presviedčať amerických zákonodarcov, aby nepodporili návrh zákona, ktorý by Kongresu umožnil určovať, čo môžu holandské firmy predávať a komu (Reuters). Holandsko sa zapája do aliancie, no odmieta, aby jej pravidlá písal Washington zaň. Presne v tom je európsky problém s hardvérom pre AI.

Prečo sa stroj na výrobu čipov mení na zbraň

Pax Silica vznikla v decembri 2025 a odvtedy sa rozšírila na viac než tucet partnerov vrátane Japonska, Južnej Kórey, Indie a viacerých členských štátov EÚ. Námestník ministra Jacob Helberg ju postavil na jednoduchej úvahe: preteky v AI sa nevyhrávajú len lepším softvérom, ale kontrolou fyzických vstupov, na ktorých softvér beží, teda výpočtového výkonu, surovín a tovární (Hudson Institute, Straits Times). Koordinácia medzi spojencami má racionálne jadro: ak sa dodávateľské reťazce sústredia v nepriateľských rukách, dajú sa prerušiť.

Problém vzniká vo chvíli, keď sa koordinácia mení na nátlak. Najpokročilejšie stroje ASML, ktoré používajú extrémne ultrafialové svetlo, sa už dnes do Číny predávať nesmú. Bránia tomu exportné kontroly, teda vládne pravidlá obmedzujúce predaj citlivej technológie. Bipartizánsky návrh MATCH Act, predstavený v Kongrese v apríli, by tlak ešte zvýšil (vyhlásenie kongresmana Baumgartnera).

Návrh by zakázal aj vývoz starších strojov ASML, ktoré používajú hlboké ultrafialové svetlo. Tieto systémy už nie sú technologickou špičkou, no stále majú veľkú hodnotu a tisíce z nich pracujú v čínskych továrňach. Zákon by obmedzil aj servis už nainštalovaných zariadení. Pri litografických strojoch je to podstatné: nejde o prístroje, ktoré sa raz zapoja a ďalej fungujú samy. Potrebujú nepretržitú odbornú údržbu, softvérové aktualizácie a náhradné diely od výrobcu. Ak sa servis preruší, aj predané stroje časom prestanú pracovať (Tom's Hardware).

Pre európsku suverenitu je najcitlivejšia časť návrhu inde. MATCH Act by dal spojencom 150 dní na prijatie rovnocenných obmedzení. Ak by to neurobili, Washington by rozšíril pôsobnosť amerického práva na výrobky vyrobené mimo USA. V praxi by tým holandskej firme oznámil, že sa musí riadiť americkými pravidlami (vyhlásenie senátora Kima). Návrh už prešiel výborom, ale ešte nie hlasovaním v pléne. Podľa TechCrunch zrejme bude potrebovať väčší legislatívny balík, aby sa stal zákonom.

Čo môže Európa stratiť

Finančné riziko je okamžité. Čína tvorila približne 33 % tržieb ASML v roku 2025, no v prvom štvrťroku 2026 už klesla na 19 % čistých tržieb zo systémov (SCMP, ASML Q1 2026). Práve tieto príjmy financujú výskum a vývoj ďalšej generácie strojov. Ak sa zmenšia, slabne aj schopnosť Európy udržať si náskok v litografii.

ASML sídli v Holandsku, ale jeho presný dodávateľský ekosystém je európsky. Nemecké firmy ZEISS a TRUMPF dodávajú optiku a laserové systémy, bez ktorých technológia EUV nefunguje (ZEISS, TRUMPF). Obmedzenia voči ASML by sa preto preniesli aj na jeho dodávateľov. Európsky akt o čipoch má zdvojnásobiť podiel Európy na svetovom polovodičovom trhu na 20 % (Európska komisia) a Brusel oficiálne hovorí o „znižovaní rizík, nie odpájaní“ od Číny (stratégia hospodárskej bezpečnosti EÚ). Rozhodnutia o exportných kontrolách však stále patria členským štátom. Holandsko tak rokuje s Washingtonom samo o stroji, od ktorého strategicky závisí celá Európa (CSDS VUB).

Ako upozornil Bruegel, monopolné postavenie ASML dáva Európe v trieštiacom sa čipovom svete skutočnú vyjednávaciu silu, ale iba vtedy, ak ju použije spoločne. Sjoerdsma vo Washingtone povedal, že Holandsko zdieľa cieľ neumožniť nebezpečným aktérom prístup k citlivým technológiám, no „spolupráca silou“ podľa neho prekračuje hranicu (Reuters). Európska otázka znie, či sa dá táto hranica ubrániť po jednotlivých krajinách. Ak nie, pojem „dôveryhodný partner“ sa môže potichu zmeniť na riadenú závislosť: vyššie náklady, menšiu vyjednávaciu silu a slabšiu kontrolu nad priemyselnou základňou, na ktorej bude stáť AI.