Washington zvažuje jadrové zdieľanie s Poľskom

Tri desaťročia po tom, čo sa americké jadrové zbrane po studenej vojne stiahli z východnej Európy, sa vo Washingtone diskutuje o ich návrate. Podľa Financial Times vedú Spojené štáty aktívne rozhovory o možnom rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku a v niektorých pobaltských štátoch. Dohoda nie je na dosah, no samotné rokovania už otvorili súťaž medzi americkým a francúzskym modelom jadrových záruk. Väčšina európskych parlamentov o nej zatiaľ nedostala príležitosť rozhodovať.

Prečo rozšírenie trvá desaťročie

Jadrové zdieľanie v NATO znamená, že americké gravitačné jadrové bomby sú umiestnené v spojeneckých krajinách, ktorých piloti sa cvičia na ich prípadné použitie. Tento systém stojí na bilaterálnych dohodách medzi Washingtonom a jednotlivými vládami hostiteľských štátov a koordinuje sa cez Skupinu NATO pre jadrové plánovanie, teda fórum, v ktorom o jadrovej politike diskutujú všetci členovia Aliancie okrem Francúzska. Žiadna z hostiteľských krajín nikdy nemala formálne parlamentné hlasovanie o prijatí týchto zbraní. Prišli cez výkonné dohody z obdobia studenej vojny a zostali.

Presun alebo rozšírenie systému do Poľska či Pobaltia by trval roky, nie mesiace. Každá základňa potrebuje spevnené podzemné sklady, certifikované veliteľské stanovištia a samostatné bezpečnostné perimetre. Existujúce zariadenia v západnej Európe už počas rokov pohltili miliardy na modernizáciu a niektoré stále nie sú dokončené. Nová základňa vo východnej Európe by sa reálne dostala do operačného stavu najskôr v polovici 30. rokov. Politický signál však prichádza už vo chvíli, keď sa rozhovory stanú verejnými, bez ohľadu na to, kedy dorazí technika.

Traja jadroví garanti, jeden kontinent

Poľsko a pobaltské štáty dnes stoja pred prekrývajúcimi sa ponukami. Washington ponúka fyzické zbrane cez NATO. Francúzsko cez Macronovu iniciatívu „pokročilého odstrašenia“, spustenú v marci 2026, ponúka paralelný európsky dáždnik: koordináciu francúzskeho jadrového plánovania, ale bez zbraní na území spojencov a bez spoločného velenia. Nórsko sa k francúzskej iniciatíve pridalo v máji, no výslovne potvrdilo, že NATO zostáva jeho hlavnou bezpečnostnou zárukou. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí opisuje oba smery ako „odlišné a doplnkové“. Le Grand Continent je menej diplomatický: paralelné iniciatívy podľa neho vytvárajú „rastúcu hydru“, ktorá triešti spojeneckú súdržnosť.

Ak Washington ponúkne Poľsku skutočné bomby, Francúzsko bude mať problém s dôveryhodnosťou. Francúzsky odstrašujúci potenciál je prezidentský prísľub konzultácie. Jadrové zdieľanie v NATO vytvára vzájomné záväzky podopreté zbraňami rozmiestnenými vpredu. IFRI predstavuje oba modely ako navzájom sa posilňujúce. V praxi fungujú úplne inak: jeden dáva hardvér do hostiteľskej krajiny, druhý ponúka rozhovor o francúzskej stratégii.

Najnepohodlnejšiu pozíciu má Nemecko. Berlín hostí americké bomby a zároveň sa pridal k francúzskej jadrovej riadiacej skupine, čím získal miesto pri stole na diskusiu o stratégii, nie však vplyv na francúzske rozhodnutie o použití zbraní. Ak sa jadrové zdieľanie posunie na východ, nemecká úloha jadrovej opory NATO z čias studenej vojny sa zmenší. Die Linke žiada, aby sa americké zbrane z nemeckého územia stiahli úplne. Vládna koalícia mlčí.

Medzera v zodpovednosti

Debata o rozšírení ukazuje pretrvávajúcu dieru v demokratickej kontrole. Žiadna krajina, ktorá dnes hostí americké jadrové zbrane, o ich prijatí nikdy nehlasovala v parlamente. Hodnotiaca konferencia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2026, teda globálne preskúmanie režimu, ktorý má brzdiť šírenie jadrových zbraní, tento rozpor odkryla naplno: západné štáty obhajovali jadrové zdieľanie ako zlučiteľné so zmluvou, zatiaľ čo nejadrové štáty namietali. Litovská ústava stále zakazuje zbrane hromadného ničenia na území krajiny. Na jej zmenu treba kvalifikovanú väčšinu, ktorú zatiaľ nikto neotestoval.

Podľa MTV Uutiset Fínsko posudzuje zmeny jadrovej legislatívy, ktoré by v čase vojny umožnili tranzit zbraní, no francúzsku iniciatívu si drží od tela. Najväčšie švédske mierové hnutie spustilo volebný monitoring, ktorý sleduje jadrové postoje strán pred jesenným hlasovaním.

Do východnej Európy neprídu žiadne bomby pred polovicou 30. rokov. Politická architektúra sa však skladá už teraz: ktoré krajiny sa prihlásia ku ktorému jadrovému garantovi, ktoré parlamenty budú hlasovať a ktoré prenechajú rozhodnutie vládam, ktoré ústavné prekážky vydržia. Vo väčšine krajín, kde je táto otázka aktuálna, sa verejná debata ešte nezačala.