Cyprus sa priblížil k Schengenu

Zelená línia pretína Cyprus ako jazva, ktorú nevyriešilo nijaké európske nariadenie. Na jednej strane vládne Cyperská republika ako plnohodnotný člen EÚ. Na druhej strane držia turecké vojenské sily územie od roku 1974 a právo EÚ je tam formálne pozastavené. Medzi nimi leží otázka, ktorú pred Cyprom nemusel riešiť žiadny iný kandidát na Schengen: ako prevádzkovať európsky priestor bez pasových kontrol na rozdelenom ostrove.

Európska komisia podľa viacerých správ vyhodnotila Cyprus ako technicky pripravený na vstup do Schengenu, teda priestoru, v ktorom sú zrušené rutinné hraničné kontroly medzi zúčastnenými krajinami (Kathimerini Cyprus, Kibris Postasi). Hodnotenie bolo 26. júna 2026 predložené schengenskému výboru. Prezident Nikos Christodoulides o tejto otázke osobitne hovoril v Paríži s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou (Euronews Greece). Z hodnotenia vyplýva, že Cyprus môže postúpiť k rozhodnutiu, ktoré však stále kontrolujú vlády členských štátov.

Rozhodujúca brána je v Rade

Cyprus vstúpil do EÚ v roku 2004 a prijal euro, no mimo Schengenu zostal. Jeho prístupová zmluva hovorí, že schengenské pravidlá sa začnú uplatňovať až po jednomyseľnom rozhodnutí Rady, čo znamená súhlas každej zúčastnenej vlády (Official Journal 2003 accession act, Council of the EU). Komisia môže krajinu hodnotiť a odporučiť jej vstup. Sama ju prijať nemôže (Cyprus Mail).

Rumunsko a Bulharsko ukázali, prečo je tento rozdiel podstatný. Komisia obe krajiny v roku 2022 označila za technicky pripravené (European Commission). Rakúsko však v decembri toho istého roka ich vstup vetovalo s odkazom na migračný tlak, nie na technické nedostatky v jednej či druhej krajine (Reuters). Plné zrušenie kontrol na pozemných hraniciach prišlo až v januári 2025 (Council). Jeden rezort vnútra tak dokázal držať celý spis roky. Jednomyseľnosť dáva takúto páku každej vláde.

V prípade Cypru zatiaľ neexistuje verejný dôkaz o konkrétnej hrozbe veta. Rumunsko-bulharský prípad však vytvoril vzorec: keď sa rozširovanie Schengenu dostane do Rady, rozhodovanie sa stáva politickým a technický spis sám osebe nestačí. Anonymní diplomati zo schengenských štátov ešte pred pozitívnym hodnotením vyjadrovali pochybnosti; jeden z nich pre Cyprus Mail povedal, že neexistuje „žiadny seriózny spôsob“, ako by Cyprus mohol vstúpiť. Táto skepsa predchádzala oznámenému hodnoteniu a nemožno ju čítať ako súčasný odpor v Rade. Ukazuje však politickú atmosféru.

Kontrolný bod, ktorý sa nesmie stať hranicou

Cyprus sa od všetkých predchádzajúcich kandidátov na Schengen líši rozdelením ostrova. Protokol 10 k prístupovej zmluve pozastavuje uplatňovanie práva EÚ v oblastiach, ktoré Cyperská republika nekontroluje (EUR-Lex). Nariadenie o zelenej línii upravuje pohyb ľudí a tovaru cez nárazníkovú zónu, no zároveň trvá na tom, že táto línia nie je vonkajšou hranicou EÚ (Green Line Regulation).

Schengen stojí na bezpečnostnej výmene: štáty rušia vnútorné hraničné kontroly, pretože dôverujú vonkajším hraniciam, vízovým systémom a policajnej spolupráci ostatných členov (DG HOME). Pri Cypre nejde iba o počet ľudí na kontrolných stanovištiach. Schengen potrebuje právne jasne vymedzený kontrolný bod. Cyprus zároveň potrebuje, aby sa z tohto kontrolného bodu nestalo uznanie hranice, ktoré by politicky zakonzervovalo rozdelenie ostrova. Hodnotitelia EÚ podľa správ považujú súčasné kontroly na zelenej línii za dostatočné, no žiadajú úplnejšie právne vyjasnenie podľa Protokolu 10 (Euronews Greece, Kathimerini Cyprus).

Osobitnou komplikáciou sú britské suverénne základne na ostrove, teda územia ponechané Spojenému kráľovstvu, kde britské sily spravujú kontrolné stanovištia pri území kontrolovanom Cyperskou republikou. Hodnotitelia podľa Kathimerini Cyprus žiadajú silnejšiu spoluprácu práve na týchto miestach (Kathimerini Cyprus), pretože medzera na obvode neúnijného vojenského priestoru je zároveň medzerou v schengenskom bezpečnostnom reťazci.

Komisár pre vnútorné veci Magnus Brunner v januári povedal, že Komisia vstup Cypru do Schengenu „plne podporuje“ a že jeho „špecifická situácia“ bude zohľadnená pri zachovaní bezpečnostných štandardov (Cyprus Mail, Sigmalive). Samotná hodnotiaca správa, údajne šesťdesiatstranová, zverejnená nebola.

Cyprus podľa dostupných informácií vyhral technický spor. Politický ešte nie. Ten vedie cez jednomyseľné hlasovanie v Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci, kde rozhodujú ministri vnútra zúčastnených štátov, a cez právny problém zelenej línie, ktorý žiadna inštitúcia EÚ doteraz úplne nevyriešila. Komisia by mala zverejniť hodnotenie. Rada by mala povedať časový plán. A Cyprus musí odpovedať na otázku, ktorú mu kladie vlastná geografia: ako zaručiť schengenskú bezpečnosť na ostrove, kde línia, ktorú kontroluje, je zároveň líniou, ktorú nemôže nazvať hranicou.