Dánska PET neuvádza sabotážny útok

Dánska civilná spravodajská služba PET tvrdí, že ruské operácie proti dánskym obranným firmám sa zintenzívnili. Neuviedla však ani jednu spoločnosť, miesto či poškodenú zásielku, ktoré by potvrdzovali, že k sabotáži došlo. Podľa agentúry Reuters povedala analytička PET Josefine Christensenová na bezpečnostnej konferencii v Kodani 7. októbra, že aktivita vzrástla začiatkom leta a teraz sa zameriava na výrobu zbraní pre Ukrajinu. Zatiaľ ide o spravodajské hodnotenie, nie o zdokumentovaný incident.

Čo PET skutočne uviedla

Christensenovej výroky poznáme zo správy agentúry Reuters; prepis jej vystúpenia nebol zverejnený. Na jar podľa nej PET zaznamenala „veľa plánovania, ale len málo uskutočnených akcií“. Od začiatku leta Rusko začalo robiť „oveľa viac“ a teraz sa „pokúša zasiahnuť ciele“ (Reuters). Christensenová opísala, ako verbujú ľudí cez Telegram a ďalšie platformy a spočiatku od nich často žiadajú iba fotografiu objektu.

Samotné vyjadrenie „oveľa viac“ nehovorí, čo sa stalo ani kde. Môže ísť o sledovanie, prípravy, zmarený pokus alebo akciu proti firmám s väzbami na Dánsko v zahraničí. PET môže mať aj spravodajské informácie, ktoré nemôže zverejniť. To sú možné vysvetlenia, nie potvrdené fakty.

Nové vyjadrenia zachádzajú ďalej než vlastné stanovisko PET z 5. septembra. Vtedy služba opísala konkrétne ruské plány na sabotáž a pokusy verbovať ľudí v Dánsku, aby fotografovali firmy a infraštruktúru, najmä podniky zapojené do vojenskej pomoci Ukrajine (PET). Neuviedla incident, pri ktorom by došlo k poškodeniu niektorého z týchto objektov. To Brief odvtedy sleduje varovania dánskych tajných služieb (To Brief).

Na anglickej stránke PET sa stále píše, že služba nepozná nijaký konkrétny prípad ruskej fyzickej sabotáže v Dánsku (PET). Nie je však jasné, či stránka pochádza ešte z obdobia pred Christensenovej vyjadreniami.

Kde vlády uviedli konkrétne prípady

Prípady zo susedných krajín ukazujú, prečo vlády v Európe berú túto hrozbu vážne. Podľa poľskej prokuratúry vybuchla v noci z 15. na 16. novembra 2025 pod nákladným vlakom plastická trhavina C4. Prokurátori tvrdia, že útočníci pracovali pre ruskú spravodajskú službu (poľská prokuratúra). Trať vedie z Varšavy do Dorohuska pri ukrajinských hraniciach a je dôležitou trasou pre zásobovanie smerom na východ. Zverejnené informácie hovoria o menších škodách a krátkom prerušení dopravy, nie o strate vojenskej zásielky.

V Estónsku išlo o podpaľačský útok na obrannú firmu Milrem Robotics. Domáca bezpečnostná služba KAPO ho 29. septembra pripísala ruským bezpečnostným službám; k útoku došlo v auguste (KAPO). Nemecká vláda podobne pripísala Rusku prípad dronu vybaveného výbušninami, ktorý 4. augusta našli pri ukrajinských nákladných lietadlách na letisku Leipzig/Halle (nemecká vláda).

V každom z týchto prípadov úrady uviedli miesto, dátum a predpokladaného objednávateľa. Ani jedno z citovaných vyhlásení nehovorí, že by sa dodávka pre Ukrajinu stratila alebo oneskorila. PET zatiaľ neuviedla nič z toho.

Kto stráži továrne

Táto medzera je dôležitá, pretože za ochranu pred sabotážou zodpovedajú jednotlivé štáty. V Dánsku PET vyhodnocuje hrozbu, polícia stráži objekty a prokurátori podávajú obžaloby. Po výbuchu v Poľsku tamojšia polícia spustila osobitnú operáciu na ochranu železníc (poľská polícia). Dánsko nezverejnilo porovnateľné informácie o tom, ktoré objekty treba chrániť ani ako.

Mlčanie má dôsledky aj mimo Dánska. Ak má PET pravdu a Rusko cieli na výrobu určenú pre ukrajinský front, tieto podniky sú dôležité pre vojenské úsilie Kyjeva aj pre dánske hospodárstvo. Krajiny odkázané na ich produkciu z toho, čo PET zverejnila, nedokážu posúdiť mieru rizika.

Prípady z Poľska a Estónska odôvodňujú, prečo treba varovanie PET brať vážne, samy osebe však nepotvrdzujú sabotáž v Dánsku. Verejne dostupné informácie zatiaľ dokladajú dôveryhodné hodnotenie hrozby, nie útoky vykonané na dánskom území. PET aj dánska vláda by mali verejnosti vysvetliť, ktoré operácie sa posunuli od prieskumu k útoku a či niektorá ovplyvnila dodávku určenú Ukrajine.