EÚ chce zvýhodniť európske výrobky

Európska komisia 9. septembra navrhla akt o verejnom obstarávaní, ktorý by verejným inštitúciám v celej EÚ umožnil zvýhodniť európskych dodávateľov (Európska komisia). Tri súčasné smernice má nahradiť jedno nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať priamo vo všetkých 27 členských štátoch. Ako sme písali minulý týždeň po úniku návrhu (To Brief), pri zákazkách by už nemala rozhodovať najmä najnižšia cena, ale vo väčšej miere aj kvalita. Zatiaľ sa však nič nemení. Aby boli nové pravidlá záväzné, musia ich schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ, v ktorej rokujú vlády členských štátov.

Dobrovoľné nástroje, skutočné rozhodnutia

Návrh ponúka súbor možností, no ich využívanie neprikazuje. Verejní obstarávatelia by mohli obmedziť účasť dodávateľov z krajín, ktoré európskym firmám nezaručujú prístup k svojim verejným zákazkám. Rovnako by mohli požadovať, aby určitý minimálny podiel tovaru v ponuke pochádzal z EÚ (návrh nariadenia, Politico). Francúzsky starosta by tak mohol vylúčiť čínskeho výrobcu autobusov, zatiaľ čo fínska nemocnica by túto možnosť vôbec nemusela využiť.

Rozhodujúce budú obchodné dohody. Krajinám, ktorým prístup k verejným zákazkám zaručujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie alebo dvojstranné dohody s EÚ, napríklad USA, Japonsku či Nórsku, by zostali súčasné práva. Obmedzenia by sa mohli týkať firiem z krajín bez takýchto dohôd, ako sú Čína a India (Guardian, návrh nariadenia). Poľské úrady by však nemohli zvýhodniť poľské firmy pred nemeckými, pretože pravidlá jednotného trhu naďalej zakazujú diskrimináciu medzi členskými štátmi.

Samostatnú a silnejšiu právomoc by získala Európska komisia. Ak by zistila, že tretia krajina systematicky vylučuje firmy z EÚ zo svojich zákaziek, mohla by zaviesť povinné obmedzenia. Peking už na užšiu verziu takéhoto opatrenia odpovedal: keď Brusel v roku 2025 obmedzil prístup čínskych dodávateľov k zákazkám na zdravotnícke pomôcky podľa existujúceho nástroja EÚ pre medzinárodné obstarávanie, Čína zaviedla odvetné obmedzenia voči európskym firmám (Crowell). Riziko odvety teda potvrdzuje konkrétny precedens.

Vyššia váha kvality bez záruk pre pracovníkov

Štandardom pri zadávaní zákaziek by sa mal stať najlepší pomer ceny a kvality. Kvalita by tvorila najmenej 30 % hodnotenia a pri službách náročných na ľudskú prácu, ako sú upratovanie či bezpečnostné služby, najmenej 50 % (EU Perspectives, návrh nariadenia). Stanovené podiely však samy osebe nezaručujú ochranu pracovníkov. Talianska odborová konfederácia CGIL tvrdí, že návrh by mohol oslabiť taliansky zákonník verejných zákaziek z roku 2023, ktorý od uchádzačov vyžaduje uviesť príslušnú kolektívnu zmluvu a preukázať rovnocennú úroveň ochrany (Il Fatto Quotidiano). Keďže európske nariadenie má prednosť pred vnútroštátnym právom, otvorenou právnou otázkou zostáva, či by si Taliansko mohlo ponechať prísnejšie požiadavky. Európska konfederácia odborových zväzov preto vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby do návrhu doplnili záväzné záruky pre pracovníkov (ETUC).

Vlády sa zatiaľ nepriklonili na žiadnu stranu

Eurokomisár Stéphane Séjourné tvrdí, že verejní obstarávatelia mohli kvalitu zvýhodňovať už doteraz, no pre obavy zo súdnych sporov to nerobili. Za svoje nákupné rozhodnutia by podľa neho mali starostovia niesť politickú zodpovednosť (Le Monde). Nemecká obchodná a priemyselná komora považuje požiadavky na miestny pôvod za krajné riešenie, ktoré môže zvýšiť ceny a vyvolať odvetné opatrenia (DIHK). Deväť členských štátov vrátane Švédska, Česka, Fínska a Írska v decembri 2025 varovalo, že široko nastavené zvýhodňovanie európskych dodávateľov môže poškodiť hospodársku súťaž (Euronews). Toto stanovisko však vzniklo ešte pred zverejnením konkrétneho návrhu a žiadna vláda sa k nemu zatiaľ formálne neprihlásila ani ho neodmietla.

Pri riadnom legislatívnom postupe sa na konečnom znení musia zhodnúť Európsky parlament a Rada EÚ. V Rade je potrebná kvalifikovaná väčšina: najmenej 15 z 27 vlád, ktoré zastupujú aspoň 65 % obyvateľov Únie (Európsky parlament). Ani jedna inštitúcia si ešte nezačala vytvárať rokovaciu pozíciu. Pred hlasovaním bude pravdepodobne dôležité najmä praktické vykonávanie pravidiel: kto overí, že tovary v ponuke skutočne pochádzajú z EÚ, a kto zaplatí vyššie náklady, ak uprednostnenie európskeho dodávateľa zvýši cenu zákazky?

Európska komisia navrhla možnosť zvýhodniť európskych dodávateľov, nie povinnosť. Európsky parlament a vlády členských štátov teraz rozhodnú, či z návrhu vznikne spoločné pravidlo pre európske nákupy, alebo ponuka možností, ktorú verejní obstarávatelia nevyužijú. Svoje pozície zatiaľ neodhalili.