EÚ vyradila dvoch oligarchov, ponechala 3,000 na zozname

Vlády EÚ sa v utorok dohodli, že ruských miliardárov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana vyradia zo sankčného zoznamu. Obmedzenia voči viac ako 3 000 ďalším osobám a subjektom (Kyiv Independent) zostanú v platnosti do 22. septembra 2029 (The Guardian). Lotyšsko a Estónsko odvtedy zaviedli voči obom mužom vlastné sankcie, tie však nedokážu obnoviť zmrazenie majetku, ktoré platilo vo všetkých 27 členských štátoch.

Prečo má jeden zoznam taký dosah

Význam zoznamu EÚ vyplýva z povinností, ktoré ukladá súkromným firmám. Nariadenie č. 269/2014, ktoré mení sankčný zoznam voči Rusku na záväzné finančné pravidlá, prikazuje každému, kto drží peniaze osoby na zozname, aby ich zmrazil. Nikto jej zároveň nesmie posielať platby (EUR-Lex). Táto povinnosť platí pre banky a firmy z EÚ aj v zahraničí. Vzťahuje sa tiež na občanov EÚ žijúcich mimo Únie a na každú transakciu, ktorá sa aspoň sčasti uskutoční v jej priestore.

V praxi sa tým istým zoznamom riadi banka vo Frankfurte, notár v Miláne aj fond v Luxemburgu. Keď vyradenie nadobudne právny účinok, mená oboch mužov zo zoznamu zmiznú. Tým sa skončia obmedzenia podľa tohto zoznamu; prípadné samostatné opatrenia voči konkrétnemu majetku sú iná právna otázka.

Kedy presne zmena nadobudla účinnosť, ešte nie je potvrdené. Ruská redakcia BBC informovala, že rozhodnutie sa v utorok večer objavilo v Úradnom vestníku EÚ, teda v právnom vestníku Únie, kde sa akty musia zverejniť, aby sa stali záväznými (BBC Russian). To Brief zatiaľ nepotvrdil číslo pozmeňujúceho aktu ani čas jeho účinnosti priamo vo vestníku.

Ako dve mená zablokovali celý zoznam

Na predĺženie sankčných zápisov je potrebná jednomyseľná dohoda, takže veto môže uplatniť ktorákoľvek vláda. Keď sa blíži termín obnovy, sporné meno tak môže ovplyvniť osud tisícov ďalších osôb a subjektov. Ak predĺženie neprejde, sankcie by prestali platiť pre všetkých na zozname.

Diplomati pre Euronews uviedli, že Francúzsko sa pridalo k Slovensku a žiadalo vyradenie Usmanova (Euronews). Paríž svoj postoj verejne nevysvetlil. Pri obnove vypadli aj ďalšie zápisy, no dohodu zadržiavali tieto dve mená.

Lotyšsko 21. septembra využilo veto, potom však ustúpilo. Zdôvodnilo to tým, že pri zániku celého zoznamu by sankcie prestali platiť pre všetkých, ktorí na ňom zostali (Kyiv Independent, The Guardian). V našej skoršej správe sme opísali, ako sa toto veto skončilo (To Brief).

Estónsko bolo proti vyradeniu, ale zdržalo sa hlasovania. Pri jednomyseľnom rozhodovaní zdržanie sa neznamená veto: Tallinn tak zaznamenal svoj nesúhlas, no rozhodnutie nezastavil. Estónske ministerstvo zahraničných vecí výsledok predstavilo ako predĺženie sankcií voči jednotlivcom o tri roky (Estonian foreign ministry). Dlhší cyklus posúva ďalší termín obnovy, a tým obmedzuje počet chvíľ, keď môže jedno hlavné mesto pohroziť zablokovaním celého zoznamu.

Čo pobaltské sankcie dokážu a čo nie

Lotyšská vláda do 23. septembra informovala o finančných obmedzeniach a zákaze vstupu pre oboch mužov (LSM). Estónsko po ich vyradení oznámilo vlastné vnútroštátne sankcie. Obe opatrenia boli opísané len všeobecne; ich výnimky a dátumy účinnosti zatiaľ nie sú potvrdené.

Litva je v tomto procese pozadu. Jej ministerstvo zahraničných vecí navrhlo zakázať obom mužom vstup do krajiny na päť rokov (LRT). Zmrazenie majetku sa ešte pripravovalo 23. septembra a v Litve zatiaľ nenadobudlo účinnosť žiadne opatrenie (Lrytas/ELTA).

Vnútroštátne sankcie platia len v dosahu vnútroštátneho práva. Lotyšské či estónske zmrazenie majetku zaväzuje banky a firmy pod jurisdikciou danej krajiny. Nemôže prikázať nemeckej ani talianskej banke, aby konala rovnako, a mužov nevráti na zoznam EÚ.

Zákaz vstupu môže mať širší dosah. Schengenský informačný systém, spoločná databáza, ktorú používajú pohraničníci v priestore bez vnútorných hraničných kontrol, umožňuje, aby zákaz jednej krajiny viedol k odmietnutiu vstupu aj inde (EUR-Lex). Nie je však známe, že by Riga alebo Tallinn takýto záznam vložili do systému. Aj keby to urobili, týkal by sa cestovania, nie peňazí.

Podstatou dohody je, že EÚ zabezpečila na tri roky stabilitu širšieho sankčného zoznamu. Cenou bolo ukončenie opatrenia, ktoré zaväzovalo každú banku a firmu v Únii zmraziť majetok týchto dvoch mužov. Pobaltské zákony ich môžu obmedziť doma a záznam v schengenskom systéme im môže zabrániť vstúpiť do časti Európy, no ani jedno opatrenie nedosiahne na ich účty vo Frankfurte či Luxemburgu. Spoločné zmrazenie by si vyžadovalo nové jednomyseľné rozhodnutie EÚ — teda práve také, ktoré môže zablokovať veto, vďaka ktorému sankcie voči obom mužom skončili.