Energia vytlačila infláciu eurozóny na 3.8%

Spotrebiteľské ceny v eurozóne boli v septembri o 3,8 % vyššie než pred rokom. V auguste medziročne vzrástli o 3,2 %, vyplýva z rýchleho odhadu Eurostatu, ktorý je prvým a predbežným údajom (Eurostat). Inflácia rástla najrýchlejšie od septembra 2023 (CNBC). Zatiaľ čo energie prudko zdraželi, ceny vo zvyšku spotrebného koša sa zmenili len málo. Európska centrálna banka bude 29. októbra rozhodovať o tom, čo tento rozdiel znamená pre úrokové sadzby (kalendár ECB).

Údaje za eurozónu potvrdzujú minulý týždeň zverejnené čísla jednotlivých krajín. Ceny palív vtedy vytlačili infláciu v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku nad očakávania (To Brief).

Energie prudko zdraželi, ostatné ceny rástli pomaly

Energie tvoria približne 9 % spotrebného koša tovarov a služieb, ktorý Eurostat sleduje. V septembri stáli o 18,8 % viac než pred rokom, po augustovom raste o 14,3 % (Eurostat). Do tejto skupiny patria nielen benzín a nafta, ale aj elektrina, plyn a palivá na vykurovanie.

Rast cien energií sa v jednotlivých krajinách líši. V Nemecku dosiahla energetická inflácia 14,9 %, v Taliansku 22,3 % (Destatis, Istat). Domácnosti, ktoré väčšiu časť rozpočtu míňajú na jazdenie a kúrenie, pocítia zdražovanie silnejšie, než naznačuje priemer za eurozónu.

Ekonómovia sledujú aj užší ukazovateľ, takzvanú jadrovú infláciu. Nezahŕňa energie, potraviny, alkohol a tabak, ktorých ceny sa menia najvýraznejšie, a ukazuje, či sa rast cien šíri aj do ďalších oblastí. V septembri jadrová inflácia stúpla len mierne, z augustových 2,4 % na 2,5 % (Eurostat).

Čo naznačujú ceny služieb

V rámci jadrovej inflácie si najväčšiu pozornosť zaslúžia služby. V cenách kaderníckych služieb, jedál v reštauráciách či opráv sa výrazne odrážajú mzdové náklady. Ich zdražovanie môže byť prvým signálom, že zamestnanci vyjednávajú vyššie mzdy, aby dobehli rast účtov za energie, a firmy potom premietajú vyššie náklady do cien. Ekonómovia tomu hovoria sekundárny efekt.

Inflácia v službách sa v septembri zvýšila z 3,0 % na 3,2 % (Eurostat). Údaje za jediný mesiac neukazujú, či za tým stoja mzdy, a neobsahujú ani údaje o ich vývoji. Hlavný ekonóm ING Bert Colijn povedal, že infláciu stále poháňajú najmä energie, no ak zostanú drahé, tlak na ceny sa môže šíriť aj do ďalších oblastí (Yahoo Finance). V septembri odborníci ECB predpokladali, že jadrová inflácia dosiahne vrchol 2,8 % v roku 2027 (prognóza ECB).

Koho by zasiahlo zvýšenie sadzieb

Európska centrálna banka už sadzbu zvýšila. Dňa 10. septembra zdvihla depozitnú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 2,50 % (ECB). Je to úrok, ktorý ECB platí bankám za peniaze uložené u nej do nasledujúceho dňa. Sadzba tvorí dolnú hranicu úrokov, za ktoré si banky požičiavajú navzájom, a cez ne sa postupne premieta do úverov pre klientov.

To, ako rýchlo sa zmena dostane do rozpočtu domácnosti, závisí od typu hypotéky. Pri hypotéke s pohyblivou sadzbou sa úrok mení v termínoch určených zmluvou, často raz za niekoľko mesiacov alebo raz ročne. Vo veľkej časti eurozóny sa nová sadzba odvíja od Euriboru, úroku, za ktorý si banky požičiavajú navzájom. Euribor sa mení spolu so sadzbou ECB.

Fínsko a Francúzsko predstavujú opačné prípady. V máji bolo 95 % fínskych hypoték naviazaných na Euribor (Bank of Finland). Fínska rodina by preto pri najbližšej zmene sadzby v zmluve pocítila vyššiu splátku. Vo Francúzsku má pevnú sadzbu viac ako 99 % hypoték (Banque de France). Ľudia, ktorí už hypotéku splácajú, by si ponechali dohodnutú splátku; zvýšenie sadzieb by zasiahlo najmä tých, ktorí si berú nové úvery.

Predbežné údaje ukazujú prudké zdraženie energií a len mierny rast jadrovej inflácie, hoci ceny služieb tiež stúpli. Vyššie sadzby tlmia úvery a výdavky postupne, v priebehu mesiacov. Ceny benzínu ani kúrenia priamo neznižujú, pretože tie sa odvíjajú od vývoja na svetových energetických trhoch. Ak ECB 29. októbra sadzby zvýši, mnohí fínski dlžníci zaplatia vyššiu splátku pri najbližšej zmene sadzby v zmluve. Vodiči sa rýchlej úľavy pri nákupe paliva nedočkajú (kalendár ECB).