Taliansko brzdí návraty azylantov

Fínsko sa stalo štvrtou európskou krajinou, ktorá oznámila prípravy na posielanie žiadateľov o azyl späť do Talianska podľa nových pravidiel EÚ o zodpovednosti. Na Rím tým pribúda politický tlak. Neznamená to však, že by pribudol čo i len jeden dokončený transfer.

Fínske ministerstvo vnútra uviedlo, že transfery sa „v súčasnosti pripravujú“ podľa nariadenia o riadení azylu a migrácie, teda jadra migračného paktu EÚ z roku 2024. Ten nahradil starý dublinský systém, podľa ktorého sa určovalo, ktorá krajina EÚ má posúdiť žiadosť o azyl. Helsinki nezverejnili počty, harmonogram ani potvrdenie, že sa niekto už reálne presunul (ANSA, TRT World).

Doterajšie skóre

Základná logika je jednoduchá. Ak človek vstúpi do EÚ cez Taliansko a neskôr sa presunie napríklad do Nemecka alebo Fínska, nariadenie hovorí, že Taliansko ho má prevziať späť a vybaviť jeho žiadosť. Štáty severnej a západnej Európy chcú toto pravidlo presadzovať. Taliansko môže odovzdanie spomaliť alebo odmietnuť. Po dvoch mesiacoch má každá krajina, ktorá testuje talianske povinnosti, iný výsledok.

Rakúsko je jediný štát s potvrdenými výsledkami. Viedeň oznámila štyri dokončené transfery od začiatku uplatňovania pravidiel 12. júna 2026; v prípadoch, kde bola spolupráca možná, cestovali žiadatelia o azyl do Talianska vlakom alebo autobusom (ORF). Štyria ľudia sú málo, no ukazujú, že systém sa dá fyzicky uskutočniť.

Švajčiarsko je niekde medzi prípravou a vykonaním. Talianske úrady podľa dostupných informácií prijali po 12. júni 51 švajčiarskych žiadostí o spätné prevzatie a Bern rezervoval lety na koniec augusta (NZZ, Ticinonews). Či tieto lety aj odletia, zatiaľ nie je jasné.

Nemecko narazilo. Ako sme písali minulý týždeň, Berlín plánoval tri návraty; Rím odmietol všetky tri s argumentom, že išlo o staré prípady spred začiatku platnosti paktu (Tagesschau). Na tlačovej konferencii 19. augusta hovorila nemecká vláda o „koordinácii“, nie o dokončených transferoch (Bundesregierung).

Francúzsko a Holandsko sa zatiaľ držia bokom. Paríž sa podľa dostupných informácií rozhodol netlačiť, kým pokračuje spolupráca s Rímom pri znižovaní odchodov cez Stredozemné more (ANSA).

Prečo môže Taliansko povedať nie

Najtvrdšie číslo pochádza od Európskej komisie, teda výkonnej zložky EÚ. Medzi 12. júnom a 7. júlom poslalo osem členských štátov Taliansku 12 žiadostí o transfer. Taliansko odmietlo všetky (hodnotenie Komisie, 2EU Brussels).

Odpor Ríma má dve roviny. Právny argument znie, že podľa ministra vnútra Mattea Piantedosiho sa mnohé žiadosti týkajú ľudí, ktorí prišli ešte pred nadobudnutím účinnosti paktu, takže nové pravidlá sa na ne nevzťahujú (Brussels Signal).

Politický argument je priamočiarejší. Piantedosi spája nemecké požiadavky na transfery so širšou výhradou: lode nemeckých mimovládnych organizácií zachraňujú migrantov na mori a privážajú ich do talianskych prístavov, čím podľa Ríma vzniká agenda, ktorú chce Berlín následne posielať späť. Taliansko zároveň tvrdí, že jeho prijímací systém je pod tlakom už od decembra 2022, keď Rím pozastavil prichádzajúce transfery (Euronews).

Čas ako páka

Pravidlá vytvárajú pre krajiny tlačiace na Taliansko konkrétnu pascu. Podľa nariadenia má štát, ktorý označí inú krajinu za zodpovednú, spravidla šesť mesiacov na dokončenie fyzického transferu. Ak túto lehotu nestihne, zodpovednosť sa vracia žiadajúcemu štátu (Súdny dvor EÚ, vec Shiri). Taliansko teda nemusí odmietať donekonečna. Stačí nechať plynúť čas a výsledok je rovnaký.

Fínske oznámenie posúva spor z nemecko-talianskej roviny na širší test toho, či cieľové štáty dokážu prinútiť Taliansko, aby ľudí prevzalo späť. Rakúsko našlo úzku cestu pri štyroch prípadoch so spoluprácou. Nemecko narazilo na odmietnutie. Švajčiarsko má akceptačné listy, no nie potvrdené odlety. Fínsko pripravuje transfery bez počtov a dátumov. Francúzsko sa do tlaku nezapojilo.

O tom, čo bude nariadenie znamenať v praxi, teraz rozhodujú cesty vlakom, odmietnuté žiadosti a zmeškané lehoty. Európska komisia, ktorá v júli napočítala 12 odmietnutí, dlhuje vládam jasné stanovisko, či taliansky odpor zodpovedá nariadeniu, ktoré prijal aj samotný Rím. Každý ďalší mesiac bez takého stanoviska vracia zodpovednosť späť krajinám, ktoré o pomoc požiadali.