Francúzsko chce miesto na rokovaniach v Abú Zabí

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot 8. novembra oznámil, že Francúzsko sa zúčastní na rokovaniach, ktoré Ukrajina, Rusko a Spojené štáty plánujú na 10. a 11. novembra v Abú Zabí. Sľúbil, že Európania budú „dobre zastúpení“ (RTL, ukrajinské predsedníctvo). Nepovedal však, kto bude Francúzsko zastupovať ani či sa jeho zástupca zapojí do rokovania s tromi delegáciami, alebo sa zúčastní len na samostatných stretnutiach popri ňom. EÚ rozhoduje o sankciách, podieľa sa na financovaní obnovy a jej bezpečnostné záväzky by boli potrebné pre každé urovnanie. Od odpovede na tieto dve otázky závisí, akú váhu má Barrotov sľub.

Prítomnosť ešte neznamená miesto pri stole

Barrot zatiaľ nevedel povedať, kto bude Francúzsko zastupovať, a dodal, že sám sa na rokovaniach nezúčastní. Sľúbil, že Paríž „dá zaznieť európskemu hlasu“ (RTL), neupresnil však, či to znamená miesto na hlavnom rokovaní, alebo inú formu účasti (AP). Oznámenie prišlo ešte pred stretnutím delegácií, keď sa stále riešila podoba rokovaní. Paríž tak ohlásil účasť skôr, než bolo jasné, ako sa do nich Európania zapoja.

Washington a Moskva opísali užší formát. Jared Kushner, vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa, 6. novembra napísal, že európski partneri budú v Abú Zabí konzultovaní „na okraj“ rokovaní a do širšieho formátu sa zapoja až „ak sa dosiahne pokrok“ (AFP via Channel NewsAsia). Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 3. novembra povedal, že Európania sa trojstranných rokovaní zúčastniť nemôžu, no neskôr budú potrební pri širších diskusiách o bezpečnosti (TASS). Ani jedna strana im teda v týchto vyjadreniach nesľúbila miesto pri stole. Washington a Moskva hovorili o konzultáciách, Barrot o účasti. Rozdiel nie je len otázkou protokolu: na hlavnom rokovaní sa pripravujú podmienky dohody.

Mandát, ktorý nikto neudelil

Ani miesto pri stole by neznamenalo, že tam niekto bude rokovať v mene EÚ. Talianska premiérka Giorgia Meloniová 5. novembra napísala, že lídri EÚ by mali rozhodnúť, kto bude Úniu zastupovať a s akým mandátom (ANSA). Otázku adresovala správnym ľuďom: právomoc hovoriť za všetkých môže vyjednávač dostať len od lídrov, ktorí sa na tom dohodnú.

Odpoveď prišla v ten istý deň od Antónia Costu, ktorý predsedá summitom lídrov EÚ. Napísal, že záujmy Únie majú zastupovať jej vlastné inštitúcie, no nevymenoval vyslanca ani mu nedal mandát pre Abú Zabí (Costov list). Európske vlády žiadajú o takéto vyjasnenie už niekoľko týždňov (To Brief).

Najjasnejšie sa to ukazuje pri sankciách. Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, 6. novembra povedala ministrom krajín pri Baltskom mori, že urovnanie týkajúce sa sankcií, obnovy alebo bezpečnostných záruk sa bez zapojenia Európanov nedá uviesť do praxe (EEAS). Zrušenie alebo zmiernenie sankcií EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas vlád členských štátov, takže každá krajina môže rozhodnutie zablokovať (Rada EÚ). Francúzsko má v tejto veci právo veta rovnako ako všetky ostatné členské štáty. Stačí nesúhlas jedinej vlády a rozhodnutie neprejde. Preto sa francúzsky sľub z Abú Zabí nemôže zmeniť na záväzok celej Európy.

Oznámenie zároveň mení situáciu medzi európskymi metropolami. Vlády, ktoré žiadali, aby EÚ hovorila jedným hlasom, musia teraz reagovať na francúzske vyhlásenie skôr, než sa dohodli, čo má tento hlas hovoriť.

Barrot sa zaviazal, že Francúzsko bude v Abú Zabí ešte pred stretnutím delegácií. Dve odpovede rozhodnú, či sa z prísľubu stane vyjednávacia páka: bude francúzsky zástupca na hlavnom rokovaní a môže tam niekto hovoriť aj za iných než za Paríž? Na prvú otázku musia odpovedať Washington a Moskva. Druhá patrí vládam EÚ a Costov list ukazuje, že odpoveď zatiaľ nemajú.