O 2,000 francúzskych vojakoch chýba východiskový údaj

Náčelník generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl generál Fabien Mandon 8. októbra povedal poslancom, že v Perzskom zálive pôsobí približne 2 000 príslušníkov francúzskych ozbrojených síl, ktorí pomáhajú chrániť spojencov Francúzska, najmä Katar a Kuvajt (Le Figaro, Reuters). Neuviedol však, koľko z nich vyslali v súvislosti so súčasnou vojnou na Blízkom východe. Tento údaj by ukázal, či Paríž posilnil svoju prítomnosť vo vojnovej zóne, alebo do súčtu zarátal aj vojakov, ktorí tam pôsobili už predtým.

Mandon vystúpil na parlamentnom vypočutí o obrannom rozpočte na rok 2027 (záznam rokovania Národného zhromaždenia). Zoznam jednotiek ani časový plán ich príchodu nezverejnili.

Celkový počet bez východiskového údaja

Francúzske jednotky pôsobili v Perzskom zálive už pred touto vojnou. Ministerstvo obrany uvádza, že približne 900 príslušníkov ozbrojených síl je rozmiestnených na troch základniach v Spojených arabských emirátoch (ministerstvo obrany). Tento počet nemožno jednoducho odpočítať od Mandonových 2 000, pretože sa týka jednej krajiny, zatiaľ čo jeho súčet zahŕňa aj Katar a Kuvajt. Zatiaľ nikto nezverejnil, ktoré jednotky sa započítavajú do jednotlivých čísel.

Súčet 2 000 tak môže zahŕňať skutočné posilnenie. Rovnako však môže ísť prevažne o vojakov, ktorí tam pôsobili už predtým. Rozlíšiť to možno len porovnaním počtov pred krízou a po nej.

Prípad Saudskej Arábie ukazuje, prečo je toto rozlíšenie dôležité. Prezident Emmanuel Macron 24. septembra prisľúbil vyslať francúzskych vojakov a prostriedky protivzdušnej obrany na ochranu ropného terminálu Yanbu pri Červenom mori (TF1). V našej predchádzajúcej správe sme tento prísľub označili za nasadenie (To Brief). Mandon však 8. októbra povedal, že plán je stále vo „fáze skúmania“ (Reuters). Nie je preto dôvod považovať ochranu Yanbu za uskutočnené nasadenie.

Rovnakú otázku rieši aj Taliansko. Minister obrany Guido Crosetto 8. októbra povedal, že talianske jednotky v Saudskej Arábii presunuli z iných miest v Perzskom zálive, a nešlo teda o novú misiu (ANSA).

Čo chránia posily

O výzbroji vieme viac než o počte vojakov. Koncom apríla Mandon povedal senátorom, že k stíhačkám Rafale, ktoré už pôsobili v Spojených arabských emirátoch, pribudlo šesť ďalších (záznam Senátu). Spomenul aj SAMP/T, výkonnejší systém protivzdušnej obrany, a rakety Mistral krátkeho dosahu v Spojených arabských emirátoch a Katare. Rakety Mistral sú aj v Kuvajte.

Mandon opisuje hlavnú úlohu týchto síl ako zastavovanie iránskych dronov a rakiet (Le Figaro). Mistral tvorí poslednú vrstvu tejto obrany. Chráni konkrétne vojenské objekty, ale nedokáže pokryť celú krajinu (ministerstvo obrany).

Verejne dostupné údaje neuvádzajú, ktoré objekty chránia francúzske jednotky v Katare a Kuvajte, ani koľko hrozieb ich obsluhy odvrátili. Ministerstvo spája približne 700 príslušníkov s regionálnym nasadením systémov Mistral od začiatku krízy. Neuviedlo, kde pôsobia ani či sú zahrnutí do Mandonových 2 000 (ministerstvo obrany).

Kto môže žiadať presný počet

Paríž vysiela vojakov na základe dohôd s jednotlivými štátmi Perzského zálivu. Dohoda s Kuvajtom z roku 2009 počíta s okamžitými konzultáciami, ak je Kuvajt ohrozený, a následne s vojenskou pomocou, o ktorej obe krajiny rozhodnú spoločne (Légifrance). Dohoda s Katarom z roku 1994 je utajovaná aj pre spravodajcu Národného zhromaždenia (súpis dokumentov Národného zhromaždenia).

Tieto dohody vysvetľujú, prečo Francúzsko reaguje na žiadosť o pomoc. Nezaväzujú ho však oznámiť francúzskym voličom, koľko vojakov pomoc poskytuje.

Povinnosť informovať parlament vyplýva z francúzskej ústavy. Článok 35 ukladá vláde, aby do troch dní informovala parlament o vyslaní jednotiek na zahraničnú operáciu. Ak operácia trvá dlhšie než štyri mesiace, vláda musí požiadať o súhlas parlamentu (Légifrance). Ak posilnenie v Perzskom zálive predstavuje novú operáciu, platia tieto lehoty. Ak ide len o rozšírenie dlhodobej prítomnosti, platiť nemusia. Nikto z predstaviteľov zatiaľ nepovedal, o ktorý prípad ide, a odpoveď závisí od chýbajúceho východiskového údaja.

Francúzske systémy protivzdušnej obrany v Perzskom zálive sú nasadené a niektoré pribudli až po začiatku krízy. Z Mandonovho údaja 2 000 však zatiaľ nemožno vyčítať, koľko vojakov vyslali nanovo. Písomná otázka, ktorú senátor podal 1. októbra a v ktorej sa pýta na mandát misie a pravidlá nasadenia sily, stále čaká na odpoveď (otázka v Senáte). Tabuľku s počtami pred krízou a po nej, ktorá by vec objasnila, má ministerstvo ozbrojených síl. Poslanci, ktorí majú schváliť rozpočet na tieto nasadenia, si ju môžu vyžiadať.