Výnos francúzskych dlhopisov tlačí na rozpočet

Pri aukcii 1. októbra predala francúzska agentúra pre správu štátneho dlhu dlhopis so splatnosťou v novembri 2036 s výnosom 4,93 %. Pri aukcii toho istého dlhopisu 3. septembra bol výnos 4,23 % (Boursorama/Reuters). Záujemcovia ponúkli výrazne viac, než štát predával (ABC Bourse). Francúzsko si stále vie požičať, nové úvery ho však stoja čoraz viac.

Práve rastúce náklady na pôžičky znepokojujú Emmanuela Moulina, guvernéra Banque de France, francúzskej centrálnej banky. Financial Timesu 5. októbra povedal, že bez ozdravenia verejných financií by rast úrokových sadzieb mohol Francúzsko postupne zvierať, a navrhol rozpočet, ktorý zníži výdavky a schodok (Financial Times).

Prečo sa vyšší výnos prejaví až po rokoch

Výnos je zhodnotenie, ktoré investor dosiahne kúpou dlhopisu za jeho dnešnú cenu. Francúzske dlhopisy vyplácajú pevný ročný kupón, preto nižšia nákupná cena pri rovnakých kupónoch znamená vyšší výnos. Platby Francúzska pri už vydaných dlhopisoch sa nemenia.

Vyššie náklady sa prejavia pri refinancovaní. Keď sa splatí starší, lacnejší dlhopis, Francúzsko získa peniaze na jeho splatenie predajom nového dlhopisu pri aktuálnych sadzbách. V návrhu rozpočtu na rok 2027 sa uvádza, že budúci rok bude splatných 189,2 mld. EUR strednodobého a dlhodobého štátneho dlhu (francúzske Národné zhromaždenie). Keďže francúzske dlhopisy majú splatnosť na niekoľko rokov, každý rok sa nahradí len časť dlhu.

Správa francúzskeho Senátu ukazuje, ako sa náklady postupne nabaľujú. Vychádzala zo scenára, v ktorom sadzby stúpnu o jeden percentuálny bod a zostanú na tejto úrovni. V prvom roku zdražie iba refinancovaná časť dlhu, čo zvýši úrokové náklady štátu asi o 3,2 mld. EUR. Keď sa postupne nahradia ďalšie staré dlhopisy, dodatočné náklady po deviatich rokoch dosiahnu 33,5 mld. EUR (francúzsky Senát). Ide o scenár, nie prognózu.

Kto získava a kto platí

Vlastná prognóza vlády zahŕňa širší okruh dlhu. Počíta s celým verejným dlhom vrátane dlhu systému sociálneho zabezpečenia a miestnych samospráv; úroky z neho majú dosiahnuť 79,2 mld. EUR v roku 2026 a 91,2 mld. EUR v roku 2027 (francúzska vláda). Podobný odhad na rok 2027 uvádza aj nezávislá Vysoká rada pre verejné financie (Haut Conseil des finances publiques). Táto prognóza zachytáva postupné refinancovanie celého dlhu, nie jednu konkrétnu aukciu.

Vláda podľa správ počítala v rozpočte s priemerným výnosom desaťročných dlhopisov okolo 4,3 % počas roka 2027, zatiaľ čo začiatkom októbra sa ich výnos pohyboval blízko 5 % (Euronews). Prvý údaj je priemerom za celý rok, druhý zachytáva ceny v konkrétnych dňoch. Ak výnosy zostanú také vysoké, rozpočtový predpoklad sa ukáže ako optimistický.

Kupujúci nových francúzskych dlhopisov získavajú vyšší výnos, ktorý si zaistia na niekoľko rokov. Investorom, ktorí francúzske dlhopisy už vlastnia, klesla ich trhová hodnota. Ak ich podržia do splatnosti a Francúzsko splní svoje záväzky, túto stratu nepremietnu do skutočného predaja.

Náklady napokon nesú daňovníci a ľudia, ktorých príjem závisí od verejného sektora. Rozpočet premiéra Sébastiena Lecornua má znížiť schodok, teda rozdiel medzi výdavkami a príjmami, z 5,4 % HDP v roku 2026 na 5,0 % v roku 2027 (BFMTV). Veľkú časť úprav by prinieslo zmrazenie platov a dôchodkov zamestnancov verejného sektora a dôchodcov, prípadne zmeny daní (Public Sénat). Strany sa už sporia o to, ako sa náklady rozdelia (To Brief).

Prečo investori žiadajú od Francúzska vyšší výnos

Úrokové sadzby rastú v celej Európe, no Francúzsko si požičiava drahšie než väčšina štátov. Výnos francúzskych desaťročných dlhopisov bol 5. októbra približne o 136 bázických bodov (1,36 percentuálneho bodu) vyšší než výnos nemeckých dlhopisov (dpa-AFX). Rozdiel medzi výnosmi španielskych a nemeckých dlhopisov dosahoval 1. októbra 63 bázických bodov (CaixaBank Research). Keďže údaje sa týkajú rôznych dní, porovnanie naznačuje osobitnú rizikovú prirážku pri francúzskom dlhu, no neurčuje jej presnú veľkosť.

Moulin povedal, že teraz nie je čas hovoriť o pomoci Európskej centrálnej banky. Reuters dospel k podobnému záveru: nákupy francúzskych dlhopisov ECB, ktoré by znížili náklady na požičiavanie, sú nepravdepodobné, pokiaľ tlak vychádza z rozpočtových problémov samotného Francúzska (Reuters).

Aj keby rozpočet prešiel bez zmien, verejný dlh v roku 2027 vzrastie približne na 121,7 % HDP (francúzske Národné zhromaždenie). Francúzski poslanci nedokážu určovať trhové úrokové sadzby, dôveryhodný rozpočet je však ich hlavnou pákou na ovplyvnenie výnosu, ktorý požadujú investori. Francúzsko si tento mesiac našlo kupcov. Ak výnosy zostanú blízko súčasnej úrovne, refinancovanie bude každý rok zvyšovať úrokové náklady; pôjde o pomalý proces, ktorý sa nemusí dostať do titulkov, no postupne obmedzí priestor na iné výdavky.