Francúzska prirážka sa blíži k 100 bázickým bodom

Dopoludnia 15. septembra sa výnos desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov vyšplhal približne na 3,50 %, najvyššie od roku 2009. Výnos porovnateľných francúzskych dlhopisov dosiahol 4,48 až 4,50 %, teda úroveň naposledy zaznamenanú počas finančnej krízy v roku 2008 (Reuters cez Zonebourse). Výnos dlhopisu vyjadruje ročnú návratnosť investora, ktorý štátny dlhopis kúpi a drží. Keď cena dlhopisov klesá, ich výnos rastie a vláda musí pri vydávaní nového dlhu ponúknuť vyšší úrok.

Rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými výnosmi sa priblížil k 100 bázickým bodom, teda k jednému percentuálnemu bodu (Reuters cez Boursorama). Tento rozdiel, označovaný ako spread, ukazuje, o koľko drahšie si Francúzsko požičiava než Nemecko. Výnosy vzrástli aj Taliansku, Španielsku, Belgicku a Holandsku, ich spready sa však takmer nezmenili. Francúzsko bolo výnimkou.

Spoločný otras zdvihol výnosy všetkým

Za väčšinou rastu výnosov v Európe stáli rovnaké faktory: vyššia inflácia a prísnejšia menová politika. V auguste dosiahla inflácia v eurozóne 3,3 %, pričom ceny energií medziročne stúpli o 14,3 % (Eurostat). Ropa Brent sa obchodovala približne za 108 dolárov za barel (SIC Notícias). Európska centrálna banka, ktorá určuje úrokové sadzby pre 21 krajín eurozóny, oznámila 10. septembra ich zvýšenie o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba tak od 16. septembra stúpne na 2,50 %; ešte 15. septembra platila sadzba 2,25 % (ECB). Ďalší tlak vytvárali výnosy amerických štátnych dlhopisov blízko 4,8 %, keďže globálni investori priebežne porovnávajú bezpečné štátne dlhopisy jednotlivých krajín (Bundesbank).

Za prvé dva septembrové týždne vzrástol taliansky výnos približne o 23 bázických bodov, no taliansky spread sa rozšíril iba o 4 bázické body (la Repubblica, Borsa Italiana). Španielsky spread sa zväčšil približne o 4 až 5 bázických bodov (El Español). V oboch prípadoch výnosy takmer kopírovali pohyb Nemecka. Trh teda preceňoval dlhopisy spoločne, bez osobitnej nedôvery voči týmto vládam.

Francúzsky účet navyše

Francúzsko sa od tohto vývoja odchýlilo. Jeho výnos za rovnaké dva týždne vzrástol približne o 28 až 31 bázických bodov, pričom asi 13 až 15 bázických bodov nepripadalo na rast nemeckých výnosov, ale na rozšírenie spreadu (Banque de France). Takmer polovicu francúzskeho nárastu teda možno pripísať domácej politike, nie globálnemu vývoju. Ako sme písali minulý týždeň, francúzska prirážka voči Nemecku je najvyššia od roku 2012. Reuters jej rast priamo spojil s obavami z rozdeleného Národného zhromaždenia a z politických prekážok pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2027 (Reuters cez Boursorama).

Francúzsko si naďalej dokáže požičiavať na trhu. Jeho dlhová agentúra predala 3. septembra štyri emisie dlhopisov v celkovej hodnote 13,5 mld. EUR, pričom investori ponúkli viac než dvojnásobok požadovanej sumy (Zonebourse). Refinancovanie dlhu je však drahšie a náklady sa postupne kumulujú. Priemerná splatnosť francúzskeho dlhu presahuje osem rokov (AFT), takže dnešné vyššie sadzby nahrádzajú staršie a lacnejšie financovanie pomaly, s postupným dozrievaním dlhopisov.

Užitočné porovnanie ponúka Belgicko. Tamojšia dlhová agentúra odhaduje, že trvalé zvýšenie výnosov o 100 bázických bodov by v roku 2026 pridalo k úrokovým nákladom približne 178 mil. EUR. Do roku 2031 by sa ročný účet zvýšil na 3,9 mld. EUR (The Brussels Times). Aj malé každoročné nárasty sa časom sčítajú.

Kto získava a kto stráca

Vyššie výnosy prospievajú sporiteľom a investorom, ktorí kupujú nové dlhopisy. Úročenie bankových vkladov však tento pohyb takmer nenasledovalo: jednodňové vklady v eurozóne prinášali v júli iba 0,28 % (ECB). Rozdiel si zatiaľ ponechávajú banky.

Noví dlžníci čelia opačnému vývoju. V Holandsku sa ponúkaná sadzba pri hypotékach s desaťročnou fixáciou za štyri týždne zvýšila o 14 bázických bodov a k 13. septembru dosiahla 4,22 % (Van Bruggen). Ceny hypoték neurčujú iba výnosy štátnych dlhopisov, ale aj swapové sadzby, náklady bánk na financovanie a očakávaná politika ECB. Smer je však zreteľný: nové úvery zdražujú. Ľudí s existujúcou fixnou sadzbou sa zmena nedotkne, kým sa ich fixácia neskončí.

Európa platí za vyššiu infláciu a sprísňovanie menovej politiky. Francúzsko navyše platí prirážku za politickú neistotu. Dostupné údaje o spreadoch zatiaľ neukazujú širšie štiepenie trhu so štátnymi dlhopismi eurozóny. O tom, či francúzska prirážka zostane pod kontrolou, rozhodne najmä hlasovanie o rozpočte na rok 2027 v Národnom zhromaždení.