Francúzsko platí za dlhopisy viac

Francúzska agentúra pre správu štátneho dlhu 1. októbra predala všetkých 11,999 mld. EUR dlhopisov s dlhšou splatnosťou, ktoré ponúkla. Investori podali ponuky v celkovom objeme 27,487 mld. EUR (ABC Bourse, tabuľka aukcií Reuters). Francúzske dlhopisy majú kupcov, investori si však za požičanie účtujú viac. Pri dlhopise so splatnosťou v novembri 2036 požadovali výnos 4,93 %. Keď Francúzsko predávalo ten istý dlhopis 3. septembra, výnos bol 4,23 % (tabuľka aukcií Reuters).

Výnos dlhopisu vyjadruje ročné zhodnotenie, ktoré si kupujúci zaistí pri danej nákupnej cene. Kupón, teda pevný úrok, ktorý Francúzsko sľubuje vyplácať každý rok, sa nezmenil. Investori zaplatili za každý dlhopis menej, čím sa zvýšil ich výnos aj cena, za ktorú si Francúzsko požičalo.

Minister financií Roland Lescure označil predaj za dôkaz, že investori Francúzsku stále dôverujú. Stratég z Natixis Investment Managers pre Le Monde povedal, že objem ponúk presahujúci dvojnásobok ponuky je skôr na dolnej hranici bežných hodnôt (Le Monde). Z aukcie sa dá vyvodiť užší záver: Francúzsko v to ráno kupcov našlo, požičalo si však drahšie.

Prečo sa rozdiel oproti Nemecku zväčšil

Tlak bolo vidieť aj na trhu s už vydanými dlhopismi. Výnos francúzskeho desaťročného dlhopisu sa 1. októbra priblížil k 5 % (La Tribune). Na druhý deň prekročil rozdiel medzi tým, za koľko si požičiavajú Francúzsko a Nemecko na desať rokov, 150 bázických bodov, teda 1,5 percentuálneho bodu. Bol najväčší od konca roka 2011 (Reuters).

Časť rozdielu spôsobilo aj Nemecko. Ceny nemeckých dlhopisov rástli proti všeobecnému trendu, keď investori hľadali bezpečné miesto pre peniaze; vyššie ceny stláčajú ich výnosy nadol (dpa-AFX). Väčší rozdiel preto odráža dopyt po nemeckých dlhopisoch aj obavy o Francúzsko. V skoršom texte sme sledovali, ako sa výpredaj preniesol na ďalšie trhy (To Brief).

Ako sa vyšší úrok premieta do rozpočtu

Väčšina francúzskeho dlhu má pevne stanovené kupóny, takže rast výnosov nemení podmienky dlhopisov, ktoré štát už predal. Nový dlhopis sa predáva za cenu určenú v deň aukcie. Celkové náklady rastú postupne: keď sa staré dlhopisy splatia, štát ich nahrádza novými za aktuálne sadzby. V roku 2027 má splatnosť približne 197,4 mld. EUR dlhu (AFT).

Preto dlhšie trvajúci rast sadzieb zvyšuje náklady každým rokom. Francúzsky Senát vo svojej analýze takéhoto rastu zistil, že dodatočné úroky by sa zvyšovali s tým, ako sa refinancuje ďalšia časť dlhu (francúzsky Senát). Výpočty vychádzajú z predpokladanej veľkosti rastu sadzieb, preto nepredpovedajú vývoj z tohto týždňa.

Náklady na úroky sú vysoké už aj bez ďalšieho rastu. Vláda predpokladá, že stúpnu zo 79,2 mld. EUR v roku 2026 na 91,2 mld. EUR v roku 2027 (francúzska vláda). Táto prognóza vychádza z predpokladov vlády. Tohtotýždňová aukcia ju nespôsobila.

Kupujúci nových dlhopisov získajú vyšší výnos na niekoľko rokov, ak bude Francúzsko naďalej splácať svoj dlh. Náklady sa premietnu do rozpočtu. Premiér Sébastien Lecornu chce znížiť schodok, teda ročný rozdiel medzi výdavkami a príjmami, z 5,4 % HDP na 5,0 % v roku 2027. Štátny dlh má pritom vzrásť približne na 121,7 % HDP (rozpočtové podklady).

Časť nákladov na toto úsilie ponesú zamestnanci verejného sektora a väčšina dôchodcov: vláda navrhuje zmraziť platy a väčšinu dôchodkov a zaviesť nové dane (Reuters). Nezávislá francúzska Rada pre verejné financie označila vládny predpoklad rastu okolo 1,0 % za optimistický a cieľ schodku za minimum (Le Monde). Vyšší schodok by znamenal, že štát bude musieť na trhu predať viac dlhopisov za vyššie výnosy.

Francúzsko nemá problém nájsť veriteľov. Ak sa výnosy udržia blízko úrovne z tohto týždňa, pri každom refinancovaní si štát na ďalšie roky zafixuje vyšší úrok. Náklady na obsluhu dlhu tak porastú s každým dlhopisom, ktorý dospeje do splatnosti. O koľko vzrastú, bude závisieť od sadzieb v čase, keď v roku 2027 dospeje do splatnosti 197,4 mld. EUR dlhu. Lecornuova vláda a rozdelený parlament, ktorý musí rozpočet schváliť, potom budú musieť rozhodnúť, ako náklady pokryť: ďalším zmrazením platov či dôchodkov, vyššími daňami alebo novými pôžičkami za vyšší úrok.